Piatok, 14. máj 2021. Meniny má Bonifác, zajtra Žofia.

VOĽBY 2020 V parlamentných voľbách môže prepadnúť okolo 30 percent hlasov

Ilustračné foto
Ilustračné foto
Zdroj: Getty Images
06.02.2020 14:45

BRATISLAVA - V parlamentných voľbách môže prepadnúť približne tretina hlasov voličov. Naznačujú to prieskumy verejnej mienky. Podľa nich sa viacero politických strán nemusí dostať do Národnej rady SR (NR SR). Pohybujú sa totiž okolo hranice piatich percent, ktorá je potrebná na prekročenie prahu poslaneckej snemovne. Politický analytik Ján Baránek hovorí, že ide o veľmi vysoké percento.


Z prieskumu agentúry Polis pre denník Pravda vyplýva, že takýchto prepadnutých hlasov by mohlo byť vyše 34 percent. „Je to veľmi veľa. Myslím si, že takáto situácia tu ešte nebola,“ povedal Baránek z agentúry Polis. Tesne nad hranicou piatich percent sa podľa prieskumu ocitla Sloboda a Solidarita (SaS) s 5,2 percentami. Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) a Slovenská národná strana (SNS) by získali po 5,5 percent. Hranicu piatich percent by neprekonali strany Most - Híd (4,8 percenta) a Dobrá voľba (4,6 percenta). Nad tri percentá sa dostali Maďarská komunitná spolupatričnosť (MKS) a Vlasť.

Podľa prieskumu Focusu pre TV Markíza z 26. januára by prepadlo necelých 28 percent hlasov. Aj v tomto prípade hlasy odovzdané KDH, SaS, SNS, Most - Híd, MKS, Dobrá voľba či Vlasť neznamenajú pre tieto subjekty jednoznačnú účasť v Národnej rade SR. Martin Slosiarik z agentúry Focus uviedol, že okolo päťpercentného kvóra je priveľa strán, ale dnes hovoriť, koľko sa ich do parlamentu nedostane, je predčasné.

Konečný počet strán v parlamente môžu ešte ovplyvniť posledné týždne kampane, ale aj nerozhodnutí voliči. Otázkou je, ako ovplyvnia prieskumy tých voličov, ktorí zvažujú voľbu strán s neistou parlamentnou účasťou. „Myslím si, že voliči sa rozhodujú aj podľa toho, či ich hlas prepadne a idú na istotu,“ myslí si Baránek. Nevie však odhadnúť, aké percento ľudí sa takto rozhoduje. Je totiž časť voličov, ktorí volia strany aj podľa hodnotovej orientácie bez ohľadu na to, či budú nakoniec v snemovni.

Sociológ Slosiarik uviedol, že sa pri voľbách v roku 2016 v rodinách dialo aj taktické rozhodovanie . „Z diskusií s ľuďmi vieme, že v rodinách zvolili taktickú voľbu a rozdeľovali hlasy medzi SaS a Obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti. Chceli tak zvýšiť šancu stranám, aby sa dostali cez päťpercentnú hranicu,“ poznamenal Slosiarik.

Na hlasy, ktoré vo voľbách prepadnú, sa neprihliada. Ak sa následne dostane menší počet strán do NR SR, môže to mať vplyv na zisky parlamentných strán a vytvorenie vládnej väčšiny. Napríklad v roku 1992 necelých 24 percent voličov dalo svoj hlas stranám, ktoré skončili mimo parlamentu. Zo 150-člennej snemovne ĽS – HZDS získala 74 mandátov. Vo voľbách jej odovzdalo hlas 37,26 percenta voličov. V posledných parlamentných voľbách v roku 2016 prepadlo vyše 340-tisíc hlasov.


Nástroje k článku


ZDROJ: SITA

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články