PRAHA – Milovala rozprávky, pretože verila na dobré konce. Za láskyplným úsmevom Štěpánky Haničincovej sa však často skrýval plač.
Štěpánka Haničincová sa narodila 30. septembra 1931 v malých Kvíčovicích pri Plzni ako Štěpánka Hubáčková. Jej detstvo v Heřmanově Městci nebolo žiadnou idylkou. Otec, obuvník a alkoholik, vládol domácnosti tvrdou rukou. „Občas sme sa s bratom museli pred otcom schovávať,“ zverila sa neskôr v rozhovore. Matka pracovala v továrni a kvôli manželovi sa dokonca pokúsila o samovraždu. Jediným svetlým bodom bola pre Štěpánku babička a mladší brat Jan, ktorý tragicky zahynul, keď mal desať rokov pri explózii granátu nájdeného krátko po vojne. Trauma z jeho smrti sprevádzala Štěpánku celý život.
Po rozvode rodičov sa s mamou presťahovali do České Lípy a potom do Děčína. Štěpánka vyštudovala obchodnú akadémiu a tajne spravila prijímačky na DAMU. Tam sa zoznámila s Petrom Haničincom, ktorý bol jej prvým manželom. Krátko po svadbe sa im narodila dcéra Saša. „Naše partnerstvo bolo viac kamarátstvom než manželstvom a časom sme sa prirodzene rozišli,“ citoval herečku iDnes.cz. Ich manželstvo skončilo po troch rokoch.
V roku 1953 sa prvýkrát objavila na obrazovkách a takmer okamžite sa stala milovanou „Štěpánkou“ detí. Jej relácie ako Dobrý den, Štěpánko alebo Malý televizní kabaret, sprevádzali rozprávkové postavičky a kúzlo, ktoré deti zbožňovali. Menej ako na obrazovke sa však Štěpánke darilo v súkromí. Druhé manželstvo s režisérom Janem Valáškem bolo poznamenané jeho žiarlivosťou a zdravotnými problémami. Mali spolu syna Jána a keď sa rozvádzali, Valášek ochorel a neskôr zomrel na mozgovú mŕtvicu. Štěpánka sa z toho psychicky zrútila.
Tento krok znamenal pre Štěpánku nielen odlúčenie od dcéry a vnúčat, ale taktiež koniec jej televíznej kariéry. ŠtB ju označila za „nepriateľa režimu“, jej relácie boli zrušené a ona sama se ocitla na okraji spoločnosti. Samota a strata kariéry ju psychicky ničili, depresie sa prehlbovali, trápil ju nízky tlak aj psychická labilita. Štěpánka navyše začala hľadať útechu v alkohole. „Po revolúcii jej síce dali z Kavčích hor šancu, ale chceli, aby to už nebola tá kamarátka detí Štěpánka, ale babička Štěpánka, a to ona proste odmietala. Stratila zmysel života,“ smutne si zaspomínal Přeučil. „Štěpánka upadala do hlbokých depresií. Tam sa s nimi, bohužiaľ, stretol alkohol a aj to bolo dôvodom, že spadla na radiátor,“ spomína Přeučil na osudný deň jej smrti. Oficiálna správa hovorila o nešťastnej nehode, ale kombinácia liekov a alkoholu mohla zohrať hlavnú rolu. Štěpánka mala vtedy 68 rokov.