PRAHA - Daniela Kolářová (79) pred vyše 8 rokmi prišla o milovaného manžela Jiřího Ornesta (†70). Krátkodobý pocit úľavy po jeho smrti však vystriedal ohromný smútok, ktorý sa dá len ťažko prekonať.
Daniela Kolářová sa narodila 21. septembra 1946 v českom meste Cheb. Keď mala rok, jej rodičia sa rozviedli a s matkou sa presťahovali do Karlových Varů. Svojho otca vidí Daniela znovu až vo svojich piatich rokoch, kedy sa tiež po prvý raz stretla so svojou mladšou nevlastnou sestrou Věrou, ktorá v roku 1968 emigrovala do Nizozemska.
Talent Daniely sa prejavil už v deviatich rokoch, kedy získala svoju prvú malú rolu v rozprávke Císařovy šaty. Pred kamerou debutovala v dvadsiatich rokoch v televíznom filme Konec velké epochy (1967) a pred filmovou kamerou o rok neskôr filmovým spracovaním Páralovho románu Soukromá vichřice, kde stvárnila jednu z hlavných postáv Bohunky Augustové. Po absolvovaní DAMU v roku 1968 nastúpila do pražského Divadla S. K. Neumanna (dnes Divadlo pod Palmovkou), od roku 1971 je členkou pražského Divadla na Vinohradech. Pôsobila aj v Divadle Na zábradlí, v Švandovom divadle v Prahe a v mnohých ďalších. Diváci si ju zamilovali vďaka nezabudnuteľným úlohám vo filmoch Noc na Karlštejně, Léto s kovbojem, Na samotě u lesa, Kulový blesk či Vratné láhve.
Osud však nebol k Ornestovi vždy milostivý. Pri vážnej operácii srdca totiž dostal embóliu, ochrnul a takmer zomrel. Neskôr sa uňho objavil karcinóm močového mechúra. Jeho stav bol natoľko vážny, že bol odkázaný na starostlivosť svojej manželky. Zvládala to statočne, aj keď občas jej dochádzali sily. Keď musela odísť kvôli práci, pomáhali jej sestričky. Jiří tak mohol zostať v domácom prostredí. „On bol nemohúci fyzicky, ale psychicky mu to parádne myslelo. Pracoval s počítačom, neustále objednával nejaké veci a ja som potom musela čakať na ľudí, ktorí to mali priviezť. Niekedy ma to hnevalo, pretože ma to veľmi obmedzovalo. Ale tam pochopíte význam slova pokora, pretože viete, že ten človek je bezmocný, že mu proste musíte pomáhať a že by ste nedopustili, aby šiel do ústavnej starostlivosti, pretože by ho to, myslím, psychicky zlomilo. On bol do posledného momentu absolútne psychicky fit,“ prezradila Kolářová detaily pre Sedmička.cz.
Herečka sa snažila aj o to, aby mu čo najviac uľahčila posledné dni života. „V tej jeho druhej chorobe som prosila lekára, aby nemal žiadne bolesti, aby som mohla nejakou pravidelnosťou docieliť, aby sa bolesti nedostavovali, a to sa skutočne stalo. Fakt sa podarilo, že zomrel doma. Boli sme pri ňom so Šimonom, držali ho za ruky. Od soboty popoludnia prestal komunikovať a spal. To už bol na ceste. V nedeľu k nám prišiel lekár so sestrou z Cesty domů, prezliekli sme ho, umyli. On zaspal, dýchal a prestal dýchať,“ popísala Kolářová odchod manžela. Hoci sa bolestná rana po jeho smrti nezacelila, bezprostredne po jeho smrti údajne necítila smútok. „To je zvlášnte, pretože ja som asi minútu cítila obrovskú úľavu, že bol v kľude a bez bolesti. A mne sa vlastne tiež akoby uľavilo, že tie trable skončili.“
Zakrátko sa však smútok dostavil. „Zrazu ste v tom byte sama a robíte to isté, ako keby tam ten človek bol, hovoríte naňho… A toho pocitu sa nemôžem zbaviť dodnes,“ zverila sa Kolářová. „Proste stále s ním nejak i v duchu komunikujem, pretože mi veľmi chýba,“ uzavrela Kolářová, ktorá mala s Ornestom dvoch synov - Šimona a Matěja. Ten pracuje ako počítačový expert, brat Šimon pôsobí v Jedličkovom ústave, kde sa venuje práci s handicapovanými. Je tiež kapelníkom a manažérom hudobného zoskupenia The Tap Tap Orchestra, v ktorom účinkujú zdraví aj handicapovaní muzikanti.
