BRATISLAVA - Melánia Olláryová patrila k najúspešnejším interpretkám československej populárnej hudby. Jej hlas bol nenapodobiteľný a jej piesne patrili k najväčším hitom doby. Žila však v skromných podmienkach a zomrela opustená.
Melánia Olláryová sa narodila 8. augusta 1928 v Nových Zámkoch. Spievať začala, keď mala dva roky, učila sa hrať na klavíri. Na Konzervatóriu v Bratislave študovala operný spev a neskôr nastúpila v Nových Zámkoch ako profesorka spevu. S Orchestrom Gustava Broma spievala vo vysielaní rozhlasu už v decembri roku 1946, ale pod pseudonymom Melánia Lomnická. V roku 1947 síce získala štipendium na štúdium v Taliansku, ale po februári 1948 už odcestovať nemohla. V rokoch 1951-1952 bola redaktorkou hudobného vysielania Československého rozhlasu v Košiciach. Do Bratislavy sa vrátila v roku 1953. Kolega z redakcie Pavol Polanský založil veľký rozhlasový orchester. Kariéra speváčky sa mohla začať.
Neskôr prišli prvé gramofónové nahrávky v Supraphone. Speváckou hviezdou sa stala vďaka skladateľovi Gejzovi Toperczerovi, obrovské hity jej písal na telo Gejza Dusík. „Gejza Dusík mi neraz povedal, že ja jeho piesne interpretujem najlepšie a to bolo pre mňa najväčšie vyznamenanie. Napísal ich pre mňa viac ako stoosemdesiat,“ pripomenula hrdo ikonická umelkyňa v jednom zo svojich rozhovorov. Mnohé z jej piesní doslova zľudoveli. Šlágrami boli piesne Lístoček z brezy, Tak nekonečne krásna, Dievčatko z Paríža, Maličká slzička, Na dobrú noc bozk ti dám, Pre pár modrých očí, Skryl sa mesiac za obláčik. V Čechách vystupovala aj s českými umelcami ako boli Jan Werich, Vlasta Burian či Ljuba Hermannová. Pri svojej koncertnej činnosti sa speváčka spoznala s viacerými svetovými umeleckými osobnosťami. „V Leningrade som sa zoznámila so skladateľom Dimitrijom Šostakovičom pri koncerte leningradskej filharmónie“, zaspomínala speváčka v jednom z rozhovorov.
V súkromí však speváčku osud nešetril. „Najviac ma bolí, že mi neboli dopriate deti. Porodila som síce dvoch chlapcov, ale žiaľ, nezostali tu. Prvý žil len jeden deň a druhý zomrel ešte vo mne,“ priznala oficiálne verejné tajomstvo. Na sklonku života sa rozhovorila aj o podrobnostiach tragédie. „Prvého chlapčeka som stratila vinou lekárov. Keďže sme s manželom mali rozdielne RH faktory, bolo nutné vymeniť maličkému krv, no nespravili to. Mal šancu na prežitie, ale katastrofe sa už nedalo zabrániť. Žil len jeden deň. A pri druhom tehotenstve mi v šiestom mesiaci lekári zistili, že už desať dní nosím v sebe mŕtvy plod. Po kúskoch ho zo mňa vyberali. Bolo to hrozné. Kde som chodila, tam som plakala…“ priznala pre web senior.sk.
Žiť sa však musí a speváčka sa musela s touto tragédiou vyrovnať. Rovnako aj so smrťou manžela, ktorý odišiel príliš skoro. „Ovdovela som ako päťdesiatdvaročná. Môj manžel mal len päťdesiatštyri rokov, keď dostal leukémiu. Popritom nikdy predtým nebol chorý. Rodičia a sestra zomreli tiež pomerne skoro. Zostala som sama,“ povedala pri príležitosti svojej osemdesiatky. Po smrti manžela sa už nikdy nevydala.
Ona sama nikdy netrpela vážnymi zdravotnými problémami, tie prišli až na sklonku života. „Mám artrózu, koksartrózu, osteoporózu a občas už aj sklerózu. Všetky rózy. Vyhodím ich von oknom,“ vtipkovala. Žartom však bolo koniec, keď vo svojom byte spadla. Zlomila si krčok stehennej kosti a nedokázala sa doplaziť ani k telefónu. Našli ju až policajti po tom, čo ich zalarmovala pani, ktorá jej upratovala nakupovala. Po troch dňoch ju našli na zemi dehydrovanú, zoslabnutú, hladnú a vysilenú. Nasledovala operácia a rekovalescencia, speváčka však prestala prejavovať záujem o zotavenie, stratila chuť do života. Melánia Olláryová zomrela v Bratislave 19. januára 2013 vo veku 84 rokov.
