BRATISLAVA - Európska únia (EÚ) musí zmeniť svoj prístup k nelegálnej migrácii a smerovať k jednoznačne razantnému postoju. V nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike to v reakcii na udalosti zo španielskej exklávy Ceuta povedal podpredseda vlády a minister obrany SR Robert Kaliňák (Smer-SD). Podpredseda KDH Viliam Karas apeluje, aby sa neopakovali chyby v prístupe k migračnej politike Únie. Obaja sa zhodli na tom, že je potrebné dôsledne vyšetriť udalosti a zodpovednosť za incidenty, ktoré sa stali na hraniciach Španielska.
Kaliňák je presvedčený, že udalosti v Ceute sú dôkazom oprávnenosti kritiky benevolencie centrálnej bruselskej migračnej politiky a negatívneho zasahovania rôznych mimovládnych organizácií do snahy dôsledne ochraňovať vonkajšie hranice Schengenu. „To, čo sa stalo v Ceute, nevznikne zo dňa na deň, o tom museli byť spravodajské informácie už vopred, že sa niečo také chystá,“ upozornil. „Prečo ich Brusel neprečítal, prečo nevidel, že to riziko tu je?“ pýta sa Kaliňák. Je presvedčený, že agentúra Frontex, ktorá ma na starosti ochranu vonkajších hraníc Schengenu, bola aj v tomto pripravená razantne zakročiť. „To nie je kritika Frontexu, toto je kritika toho, že všetky neoliberálne organizácie, ktoré stále úradnícky sú tam, bránia Frontexu,“ upozornil, poukazujúc na Brusel.
Karas mieni, že udalosti v Ceute sú dôsledkom aj nepoučenia sa z chýb, ktoré už politici v EÚ v predchádzajúcom období v tejto oblasti urobili. Spomenul pritom rozhodnutie Španielska oprávniť pobyt nelegálnych migrantov na svojom území. „Ten signál viedol k tomu, že to niekto inak čítal, možno to aj niekto zneužil, ale s týmto je potrebné rátať,“ upozornil na riziko rozhodnutí, ktoré môžu vyvolať vlny nelegálnej migrácie. Súhlasí zároveň s tým, že je potrebné vyšetriť, prečo sa tieto udalosti odohrali. „Treba prešetriť, kto vyvolal túto krízu aj politicky, ale aj zapojenie gangov obchodujúcich s ľuďmi, ktoré na tomto ‚svinskom' biznise zarábajú,“ uviedol Karas.
V krátkosti sa venovali aj kauze Očistec a súčasnému podpredsedovi parlamentu Tiborovi Gašparovi (Smer-SD), ktorý v nej figuruje. Karas mieni, že aj v prípade, že Gašpar vyjde z kauzy ako nevinný, fakt, že sa počas jeho šéfovania v polícii diala v jej zložkách protiprávna činnosť, svedčí podľa neho o Gašparovej neschopnosti a zlyhaní, ktoré ho diskvalifikujú z verejného života. „Nemá právo byť vo verejnom živote, pretože brutálne zlyhal v kľúčovej funkcii pri správe štátu,“ vyhlásil Karas. Kaliňák si, naopak, myslí, že celý prípad preukazuje to, že Gašpar nevstupoval do vyšetrovaní. Zároveň obhajoval Gašpara ako prezidenta Policajného zboru. „Za jeho pôsobenia klesol počet prípadov viacerých skupín trestných činov, výrazne sa znížil aj počet smrteľných nehôd,“ uviedol vicepremiér.
Kaliňák sa vyjadril aj k nominácii poslankyne Európskeho parlamentu Judity Laššákovej na post predsedníčky Prešovského samosprávneho kraja. „Strana Smer-SD ako najsilnejší politický subjekt sa rozhodol postaviť vlastného kandidáta,“ skonštatoval s tým, že za rozhodnutím netreba nič iné hľadať. Nevidí problém ani v tom, že Laššáková nepochádza z prešovského regiónu. „Tento kraj dobre pozná, navštevuje ho často, rozhodla sa, že ho chce pozdvihnúť,“ uviedol ku kandidatúre Laššákovej. Za dôvod kandidatúry europoslankyne označil aj to, že Prešovský kraj jeho súčasný predseda Milan Majerský (KDH) nevedie dobre. Karas o Majerskom, naopak, nepochybuje, verí, že v októbrových voľbách svoj post obháji.
