BRATISLAVA - Opozičné Progresívne Slovensko (PS) tvrdí, že zmeny v školskom zákone zhoršili postavenie žiakov so zdravotným či sociálnym znevýhodnením. Na tlačovej konferencii na to upozornili členka Výboru Národnej rady (NR) SR pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch Tina Gažovičová a členka Výboru NR SR pre sociálne veci Veronika Veslárová. Kritizujú najmä vypustenie dvoch podporných opatrení. Predkladajú poslanecký návrh zákona, ktorým chcú obnoviť debarierizáciu a diétne stravovanie.
„Odstraňovanie bariér nie je iba o komforte žiakov, ale najmä o tom, či vôbec majú možnosť vybrať si školu pre ďalšie štúdium. Napriek tomu v novele, ktorú predložil minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) a bola prijatá na jeseň, žiakom so zdravotným znevýhodnením hodil polená pod nohy. Dôvodom je, že úplne vypustili dve zo zoznamu podporných opatrení, a to je práve odstraňovanie fyzických bariér a diétne stravovanie,“ priblížila Gažovičová.
archivne video
Pripomenula, že podporné opatrenia boli prijaté ešte v roku 2023 v rámci reforiem plánu obnovy. „Práve v tomto roku by mali už nadobudnúť svoju finálnu podobu a stať sa nárokovateľné,“ dodala. Vypustenie časti z nich preto podľa nej ide proti pôvodnému cieľu reformy inkluzívneho vzdelávania. Poslankyne PS v novele navrhujú viacero legislatívnych zmien, ktoré majú uľahčiť prijatie detí so zdravotným znevýhodnením do bežných základných škôl. Jedným z návrhov je možnosť ohlásiť nástup dieťaťa do školy s časovým predstihom, aby sa škola mohla pripraviť na potrebné personálne či stavebné úpravy. „V prípade, že škola bude potrebovať napríklad nejaké bezbariérové stavebné úpravy, je nutný dlhší čas na to, aby si zažiadali o príspevok, aby pripravili projekt, aby pripravili stavebné úpravy a to všetko sa nedá iba od zápisu po začiatok školského roka,“ poznamenala.
Poslanecký návrh zároveň počíta s jasnejším využívaním zvýšených normatívov, ktoré školy dostávajú na žiakov so zdravotným znevýhodnením. „Školy dnes dostávajú na žiakov so zdravotným znevýhodnením zvýšený normatív, ale štát už nesleduje, ako sa tieto peniaze využívajú a nie vždy idú priamo na podporu konkrétneho dieťaťa,“ uviedla Gažovičová. Navrhuje aj aktívnejšiu úlohu regionálnych úradov školskej správy pri hľadaní vhodnej školy pre dieťa. „Je úplne nemysliteľné, aby rodičia museli zúfalo obvolávať školy (...). Práve na regionálnom úrade sú úradníci, ktorí vedia, ktoré školy v okolí majú bezbariérový prístup, diétne stravovanie, zdravotné sestry,“ dodala.
Pridal sa aj Drucker
Debarierizácia má byť základným právom detí, nie podporným opatrením. Vyhlásil to minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) v reakcii na kritiku opozičného Progresívneho Slovenska (PS), podľa ktorého vypustenie odstraňovania fyzických bariér zo zoznamu podporných opatrení v školskom zákone zhoršilo postavenie žiakov so zdravotným znevýhodnením. „Doteraz to bolo v zákone ako podporné opatrenie, my sme to odtiaľ dali preč, lebo tvrdíme, že to nie je podporné opatrenie, ale všeobecné právo (...) Môžete do zákona napísať čo chcete, ale keď to je nevykonateľné, čo s tým urobíte? Treba k tomu pristupovať systémovo a tú debarierizáciu plošne zabezpečovať a riešiť, lebo to je základné právo,“ povedal.
Pripustil, že fyzické bariéry pre zdravotne znevýhodnené deti sú na Slovensku dlhodobým problémom, ktorý je potrebné riešiť. V spolupráci s vyššími územnými celkami sa podľa jeho slov podarilo debarierizovať 135 stredných škôl v celkovej hodnote približne 27 miliónov eur. „Budeme tak robiť postupne aj z peňazí, ktoré máme na základné školstvo. Ale odmietam, že debarierizácia je podporné opatrenie, to je základné právo detí, aby mali možnosť slobodne sa pohybovať v školskom prostredí,“ zopakoval.
