KYJEV - Bolo to vo štvrtok 24. februára 2022, kedy sa Európa a hlavne Ukrajina zobudila do novej krutej reality. Reality plnoformátovej vojny, ktorá nemá v 21. storočí miesto. Už štyri roky trvá konflikt, kde Rusko napadlo suverénne územie Ukrajiny, ktorá sa bráni. Čas beží, a tak je na čase zosumarizovať, aké kľúčové udalosti sa počas tohto desivého konfliktu odohrali.
UPOZORNENIE! Niektoré zábery nie sú vhodné pre maloletých divákov a ľudí slabšej povahy!
Napriek tomu, že už osem rokov proruskí separatisti okupovali územie krymského polostrova a časti východu Ukrajiny, len málo ľudí by ešte v roku 2021 odhadovali, že dôjde k úplnej invázii smerom na Ukrajinu zo strany Ruska. Boli na to rôzne dôvody, od technickej obmedzenosti až po ekonomické dôsledky. Napriek tomu sa Rusi na túto dráhu 24. februára 2022 dali a tento vojenský konflikt stále nemá konca. Po 4 rokoch je načase zhrnúť, čo všetko krajina zažíva a ako jej pomáha Západ.
Desivý štvrtok
To, čo Moskva označovala za „špeciálnu vojenskú operáciu“, sa rýchlo zmenilo na zdĺhavú a krvavú vojnu s globálnymi dôsledkami. Všetko vypukol v spomínaný štvrtok 24. februára 2022, kedy sa celý svet zobudil do novej podoby, kde si mocní agresiou berú to, čo im podľa vlastnej filozofie vraj patrí a medzinárodné právo stojí niekde bokom. Aj prezident Volodymyr Zelenskyj mal ešte krátko pred samotnou inváziou príhovor nielen pre Ukrajincov, ale v ruštine sa prihovoril aj svojim susedom.
Nátlak, hromadenie vojakov na "cvičení" pri hraniciach a samotný ťah na Kyjev
Napätie eskalovalo už začiatkom roka 2022, keď Rusko zhromažďovalo desaťtisíce vojakov pri hraniciach s Ukrajinou. Západ varoval pred inváziou, Kremeľ to popieral a hovoril len o cvičení. V skorých ranných hodinách 24. februára však ruské jednotky vtrhli na ukrajinské územie z viacerých smerov – z Ruska, Bieloruska aj z okupovaného Krymu.
Jedným z hlavných cieľov bol rýchly pád hlavného mesta Kyjev. Rusko si od rýchlej vojny sľubovalo okamžitú porážku Ukrajiny, zosadenie vlády a možno aj únos prezidenta. Takúto rýchlosť však nedosiahli a konflikt sa natiahol na roky, pričom už nedochádza ani k obliehaniu celého územia Ukrajiny. Kolóny obrnených vozidiel postupovali smerom na metropolu, no ukrajinská armáda a dobrovoľníci postup zastavili. Bitka o Kyjev sa stala symbolom prvého veľkého zlyhania ruského plánu na bleskovú operáciu.
Svoj postup navyše nazývali "trojdňová špeciálna vojenská operácia". Z troch dní sa stali štyri roky a ešte nekončia.
Parlament začal konať, v uliciach boli ľudia
Krátko na to sa zhromaždil aj slovenský parlament, ktorý (aj za účasti vtedajších opozičných poslancov) podporil vyhlásenie k odsúdeniu ruskej agresie na Ukrajine.
Sled ďalších udalostí bol jasný a viacerí občania v Európe (vrátane ľudí v Bratislave) sa zhromaždili na námestiach, aby vyjadrili podporu svojmu východnému susedovi.
Buča a Mariupoľ ako symboly ruskej brutality
Tragickým symbolom sa stal aj obliehaný Mariupoľ. Mesto na pobreží Azovského mora bolo mesiace vystavené intenzívnemu bombardovaniu. Útok na divadlo, kde sa ukrývali civilisti, a zničenie obytných štvrtí patrili k najkrvavejším epizódam vojny.
Po stiahnutí ruských síl z okolia Kyjeva svet obleteli zábery z mesta Buča. Dlho sa nevedelo, čo sa v tomto meste odohralo a až po niekoľkých dňoch fotografi odhalili vojenskú skazu, ktorá sa v meste odohrala. Okupanti vraždili každého, kto im prišiel pred oči. Objavené masové hroby a telá civilistov na uliciach vyvolali medzinárodné pobúrenie a obvinenia z vojnových zločinov.
Zábery z Buče boli asi tie najsilnejšie, ktoré sa bezprostredne po vypuknutí konfliktu objavili a ktoré verejnosti naplno odhalili, ako vážne celá situácia vyzerá. Mŕtve telá v značnom štádiu rozkladu na uliciach a beznádej okoloidúcich vojakov v očiach budili dojem veľkého strachu, beznádeje a krivdy.
Návštevy zničených miest slovenskými reprezentantmi Slovenska
Buču neskôr navštívil aj vtedajší predseda vlády Eduard Heger.
Na Ukrajine sa tiež objavila aj vtedajšia hlava štátu Zuzana Čaputová.
Bizarnosti v Černobyle
V prvých týždňoch invázie ruské jednotky obsadili areál jadrovej elektrárne Černobyľská jadrová elektráreň. Podľa ukrajinských zdrojov mali vojaci v tzv. Červenom lese vykopávať zákopy v pôde kontaminovanej po havárii z roku 1986. Odborníci upozorňovali, že takýto postup mohol viesť k zvýšenej radiačnej záťaži samotných okupantov.
Západná pomoc a slovenské migy
Ukrajina by bez zahraničnej podpory len ťažko odolávala tlaku ruskej armády. Spojené štáty, krajiny EÚ aj ďalší spojenci poskytli miliardovú vojenskú aj finančnú pomoc – od protivzdušných systémov po tanky.
Výrazným a tiež ostro sledovaným krokom bolo rozhodnutie Slovenska darovať Ukrajine stíhačky MiG-29 a starší protilietadlový systém S-300. Lietadlá boli po logisticky náročnej operácii prepravené na ukrajinské územie, čím sa Slovensko zaradilo medzi prvé krajiny, ktoré poskytli Kyjevu bojové lietadlá. Lietadlá sme podľa vtedajšieho ministra obrany už nemali ako opravovať a nemali sme na nich ani potrebnú techniku a súčiastky, čo Ukrajinci mali. Darovanie Migov sa stalo dokonca trestnoprávnym prípadom, ktorý sa riešil aj na polícii, no nakoniec túto kauzu ukončil prokurátor Rastislav Remeta. Podľa jeho záverov bolo darovanie Migov na Ukrajinu ekonomicky prospešné pre Slovensko, keďže sme za nich dostávali aj prostriedky z európskeho mierového nástroja.
Americké rakety, ktoré zmenili dynamiku bojov
Spojené štáty postupne rozširovali spektrum dodaných zbraňových systémov podľa vývoja situácie na fronte. Kľúčovým momentom bolo nasadenie raketometov HIMARS so strelami GMLRS, ktoré umožnili presné zásahy cieľov do vzdialenosti približne 70 až 80 kilometrov. Ukrajina ich začala používať v lete 2022 a ich efekt sa prejavil najmä pri ničení muničných skladov a logistických uzlov ruskej armády. Treba dodať, že kým bol prezidentom Joe Biden, vzťah spojených štátov a Ukrajiny bol oveľa súdržnejší a dvojica Biden - Zelenskyj si rozumela oveľa viac, než kým nastúpil Donald Trump.
Neskôr Washington schválil aj dodávky taktických balistických rakiet ATACMS odpaľovaných z rovnakých systémov, s doletom až okolo 300 kilometrov v závislosti od verzie. Tieto strely umožnili Ukrajine zasahovať strategické ciele hlbšie v tyle protivníka, vrátane letísk a veliteľských stanovíšť. Kombinácia presnosti, mobility a dlhšieho dosahu zásadne skomplikovala ruské zásobovanie a prinútila Moskvu presúvať kľúčové kapacity ďalej od frontovej línie.
Starlink od Muska
Ukrajincom navyše v konflikte pomáhal aj systém technologického hráča Elona Muska s názvom Starlink od spoločnosti SpaceX. Ten hrá v konflikte na Ukrajine od začiatku ruskej invázie v roku 2022 kľúčovú a nezastupiteľnú úlohu. Slúži ako hlavná chrbtica vojenskej komunikácie, riadenia dronov a prístupu na internet, a to nielen pre ukrajinské sily, ale v poslednej dobe (do začiatku roka 2026) bol zneužívaný aj ruskou stranou. Drony sa stali druhým synonymom vojny 21. storočia tohto formátu a zohrali veľkú úlohu na fronte.
Smutný rozhovor v Bielom dome
Po nástupe Trumpa na post amerického prezidenta došlo aj k razantnej zmene postojov USA ku konfliktu ako takému a k Ukrajine. Vo februári 2025 sa očakávala v Bielom dom bilaterálna návšteva prezidenta Ukrajiny Zelenského, zameraná na posilnenie spolupráce a plánované podpísanie dohody o ťažbe kritických surovín.
Stretnutie sa však nečakane zmenilo v ostrú slovnú potýčku medzi Zelenským, americkým prezidentom Donaldom Trumpom a viceprezidentom JD Vanceom. Kritika zo strany Trumpa a Vancea sa sústredila na to, že Zelenskyj nedostatočne oceňuje americkú pomoc a bráni diplomatickému riešeniu vojny, čím údajne ohrozuje postup k ukončeniu konfliktu. Vance navyše skritizoval Zelenského odev a že neprišiel v obleku a že je to "neúctivé".
Napätie umocnil fakt, že sa všetko vyostrilo priamo pred televíznymi kamerami a pôvodné rokovania o dohode boli zrušené. Zelenskyj odišiel z stretnutia bez podpísania akéhokoľvek dokumentu. Po incidente dočasne zastavili niektoré formy americkej vojenskej a spravodajskej pomoci, kým sa situácia nevyriešila, a napriek kritike Trumpovho prístupu na medzinárodnej scéne išlo o jeden z najnapätejších momentov vo vzťahoch medzi Kyjevom a Washingtonom za posledné roky.
Štyri roky neistoty
Po štyroch rokoch je front stabilizovaný na východe a juhu krajiny, no boje paradoxne s pribúdajúcimi mierovými iniciatívami a rozhovormi ešte viac pokračujú v tých najkrvavejších variantoch. Vojna si vyžiadala desaťtisíce obetí, milióny utečencov a zásadne preformátovala bezpečnostnú architektúru Európy. Výročie tak neprináša len spomienku na začiatok invázie, ale aj otázku, ako a kedy sa konflikt skončí.
