BRATISLAVA/KOŠICE - Exminister obrany Pavol Kanis a niekdajší primátor Košíc a neskorší prezident Rudolf Schuster s grimasami v ničivom mraze a so škrípaním zubami. Práve toto boli nezávideniahodné scenérie, ktoré našu krajinu zasiahli hneď niekoľkokrát za posledné dekády. Aj keď dnes nie je po podobných kalamitách ani pamiatky, naši rodičia a prarodičia si veľmi dobre pamätajú, čím sme museli prejsť. Tu je výber tých najintenzívnejších snehových zrážok, aké sme zažili.
archívne video
1963 a pohroma pre železničnú dopravu
Jednou z najdávnejších známych kalamít minulého storočia si mnohí pamätníci lovia v mysli ešte z roku 1963, kedy museli do boja s bielou pokrievkou povolať dokonca armádu. Zďaleka však nešlo o pokrievku, ale o kilá snehu, ktoré spôsobili hotový dopravný kolaps. Keď sa prenesieme do šesťdesiatych rokov, práve železničná doprava bola primárnym a najčastejším zdrojom logistiky a mobility.
Práve železnice boli pod ťarchou množstva snehu ochromené najviac a samotní vojaci a verejnosť sa podieľali na odstraňovaní napadaného snehu. Kalamita z polovice decembra ukončila akékoľvek úvahy o bežnom dni a viacerí museli zobrať do rúk lopaty a začať makať.
Sneh a silný vietor spôsobil, že na pomoc museli byť využité aj ťažké dopravné prostriedky a najvýkonnejšie výdobytky vtedajšej doby. Na viacerých úsekoch boli medzitým husto zasnežené koľaje, výhybky boli zamrznuté a celú situáciu riešili železničiari až s pomocou vojakov.
Situácia bola dramatická aj v hlavnom meste Bratislave. Veľa ulíc, ciest a tratí bolo neprejazdných. Z dobových fotiek ide nielen rešpekt, ale aj určite zadosťučinenie vtedajších obyvateľov miest.
Historické záznamy navyše hovoria o tom, že práve v 50. a 60. rokoch existovali veľmi kruté zimy, o čom svedčia aj priľahlé snímky. Už v roku 1956 udávali cestári, že v niektorých častiach vznikali až šesťmetrové záveje. Ide o fenomén, ktorý sa s pribúdajúcimi rokmi a čoraz chaotickejším a teplejším počasím tak často a pravidelne nevyskytuje.
Záver roka 1987 sa zapísal ako symbol extrémnej kalamity
Keď sa spomína začiatok roka 1987, mnohí starší či v strednom veku si s hrôzou spomenú na kopy snehu, ktoré zasiahli viaceré časti na Slovensku a opäť nebola výnimkou ani Bratislava. Išlo o obdobie od 9. do 12. januára. Za približne 68 hodí napadlo toľko snehu, že celé juhozápadné Slovensko malo čo robiť, aby sa mohli vrátiť k svojmu každodennému životu. Našťastie pre niektorých, išlo o víkend, takže sa nemuseli presúvať do práce.
Za krátku dobu tak zrážky priniesli od 30 až do 70 centimetrov snehu. Štátna agentúra TASR uvádza až 64 centimetrov v Bratislave, pričom išlo o prekonaný rekord.
Dvojmetrové záveje tak paralyzovali dopravu a smolu mali predovšetkým tí, ktorí dlhodobo parkovali pri priľahlých budovách. Už z dobových záberov je evidentné, že sa do vnútra svojich tátošov tak skoro nedostali. Na istý čas prestali fungovať aj verejné služby a pokles teplôt bol tiež evidentný. Po snežení boli viaceré kúty Bratislavy pod bodom mrazu, čo len predlžovalo dobu, počas ktorej sa sneh udržiaval v okolí.
Mnohí z týchto zúfalých chvíľ chceli vyťažiť nejaké to plus, a tak sa po meste presúvali lyžami či bežkami, aby sa presúvali efektívnejšie.
Rok 1987 sa teda svojou kalamitou zapísal ako jeden z rekordných v rámci všetkých doterajších meraní a mnohí tieto dni označili za "legendárnu" či "ikonickú zimnú kalamitu".
Košice 1999
Po revolúcii však prišlo na kalamitu, ktorá si už vyžiadala aj služby odborných pracovníkov, vojakov a najnovších technologických vymožeností na prelome milénia. Pomáhali dokonca aj vtedy politicky aktívne osobnosti.
Slávnou sa stala fotografia exministra obrany Pavla Kanisa a exprimátora Košíc a neskoršieho prezidenta Rudolfa Schustera. Tí sa na mieste angažovali osobne aj za účasti vojakov.
Aj keď ulice zaplnili snehové záveje a deti z neho mali radosť, dospelým až tak do smiechu nebolo.
Podobné kopy snehu totiž ich rodičia a príbuzní zažili ešte pomerne nedávno za bývalého režimu v Bratislave.
"Odrezané od sveta" ostali aj viaceré lokality v okolí Košíc a tento stav trval niekoľko hodín. Bol dokonca vyhlásený mimoriadny stav. Centrum druhého najväčšieho slovenského mesta ostalo tiež odrezané od sveta a ostali v ňom stáť prostriedky hromadnej dopravy ako autobusy či električky. Vozidlá a vlaky medzitým v hlbinách snehu uviazli.
Do boja proti belobe boli zapriahnuté stroje ťažkej techniky, snehové frézy, pluhy a iné mechanizmy. Išlo o jednu z najväčších snehových katastrof na východe krajiny po veľmi dlhej dobe.
Na mieste bol dokonca prítomný aj vtedajší predseda vlády Mikuláš Dzurinda.
Hoci dnešné zimy často bývajú jemnejšie, spomínané udalosti ukazujú, že extrémne obdobia sa môžu zopakovať, kombinácia sneženia, vetra a mrazu stále predstavuje riziko. Historické kalamity sú napriek tomu mementom a varovaním na pripravenosť infraštruktúry, civilnej ochrany a obyvateľov ako takých. Zároveň sú svedectvom, aký výrazný vplyv môže mať počasie na každodenný život.
Klimatológovia napriek globálnemu otepľovaniu nikdy nevylúčili, že by sa podobné prívaly snehu mohli zopakovať, preto treba byť stále v strehu a mať potrebné nástroje.
