STARÁ MYJAVA - Výsledky parazitologického výskumu na vodnej nádrži v obci Stará Myjava v okrese Myjava potvrdili prítomnosť lariev parazitov, ktoré spôsobujú cerkáriovú dermatitídu. Za najúčinnejšie opatrenie považujú experti v súčasnosti zlepšenie kvality vody a zamedzenie jej ďalšieho znečisťovania. V obci vznikla iniciatíva, ktorá sa snaží nádrž vyčistiť. Uviedol to správca priehrady Vladimír Duga.
Pracovníci Parazitologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) vykonávali v roku 2025 opakované odbery vzoriek z nádrže. „Výskyt cerkárií rodu Trichobilharzia, ktoré sú známe ako pôvodcovia cerkáriovej dermatitídy v Európe, sme v tomto roku zaznamenali od júna do októbra,“ uviedol parazitológ Daniel Barčák.
Kúpanie v nádrži v tom období neodporúčal ani Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) Trenčín, ktorý na webe ÚVZ SR upozorňoval, že vstup do vody je na vlastné riziko. Cerkárie totiž prenikajú do kože človeka v priebehu niekoľkých minút, pričom u ľudí vyvolávajú alergickú reakciu. Vyrážky a intenzívne svrbenie sa spravidla objavujú do 12 až 24 hodín po kúpaní a pretrvávajú jeden až dva týždne. Najvyššie riziko predstavujú plytké okrajové časti vodných plôch, kde sa slimáky vyskytujú najčastejšie. Sprchovanie po kúpaní podľa odborníkov nepredstavuje spoľahlivú ochranu.
Výskum odhalil kritický nedostatok kyslíka
Marek Komarňanský, ktorý vykonal výskum kyslíka v nádrži, uviedol, že v hĺbke 1,5 metra odo dna už sa nenachádzal kyslík. „To znamená, že dno je veľmi aktívne, prebieha tam biologický a chemický proces, kedy sa veľmi spotrebováva kyslík. Keby tá zóna bola 10 či 20 centimetrov nad dnom, to by bolo normálne,“ ozrejmil.
Podľa odborníkov aj aktivistov stojí za zvýšeným výskytom parazitov aj zhoršený ekologický stav nádrže. Dlhodobé znečistenie, nedostatok kyslíka a premnoženie rias a vodných rastlín vytvorili vhodné podmienky pre rast populácie vodných slimákov, ktorí sú nevyhnutnými medzihostiteľmi vtáčích schistozóm.
Ako sa parazity dostali do priehrady?
Parazity sa na priehradu zrejme dostali s nakazeným vodným vtáctvom (napr. kačica), ale bez vhodných medzihostiteľov (napr. vodných slimákov) by sa neuchytili. „Ak je populácia slimákov málo početná, je pre parazita ťažké nájsť a infikovať medzihostiteľa. Ale ak sa vo vode nachádza nadbytok živín (napr. z fekálneho znečistenia), vedie to k premnoženiu rias a vodných rastlín, ktoré sú potravou týchto slimákov. To spôsobí nárast populácie, zvýšenie pravdepodobnosti infekcie a s rastúcim počtom infikovaných slimákov výrazne vzrastie aj počet cerkárií vo vode,“ uviedol Barčák.
Za najúčinnejšie opatrenie považujú v súčasnosti zlepšenie kvality vody a zamedzenie jej ďalšieho znečisťovania. V rámci iniciatívy Zachráňme vodnú nádrž Stará Myjava prebieha verejná zbierka, ktorej cieľom je financovať postupy na ekologické čistenie vody pomocou špeciálnych baktérií a enzýmov. Metóda sa v nádrži využíva od roku 2025 a podľa odborníkov už prispela k zmenšeniu oblastí s nízkym obsahom kyslíka. Starosta obce Pavol Kováč situáciu potvrdil, spomenul tiež, že na časti čistenia sa podieľala aj obec. Duga uviedol, že jedna neverejná zbierka na vyčistenie priehrady už prebehla a naznačil, že do nádrže pravdepodobne niekto vypúšťa žumpu.
Parazitologický ústav (PaÚ) SAV zároveň upozorňuje, že parazity spôsobujúce cerkáriovú dermatitídu sa môžu vyskytovať aj na ďalších slovenských vodných plochách a ich výskyt sa môže meniť v závislosti od miestnych ekologických podmienok. Výskumníci preto vyzývajú verejnosť, aby hlásila podozrenia na výskyt ochorenia a pomohla zmapovať rizikové lokality prostredníctvom anonymného dotazníka na webovej stránke PaÚ SAV.
