BRATISLAVA/LISABON - Vládna koalícia nemá istotu, že prezident SR Peter Pellegrini podpíše zákon, ktorým zanikne Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO) a založí Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Po schválení zákona k nemu zodpovedne pristúpi a rozhodne sa. Hlava štátu bude zároveň pozorne sledovať proces schvaľovania legislatívy. Vyplýva to z Pellegriniho vyhlásení na tlačovej konferencii počas pracovnej cesty v Portugalsku.
Dodnes som z tej debaty nepochopil tú urgentnosť toho celého. Pretože ten úrad je taký maličký, že ak by sme hovorili, že to je v rámci konsolidácie, tak to je úplne nič v rámci rozpočtu. Myslím si, že problémov na Slovensku máme podstatne viac, ako momentálne riešiť Úrad na ochranu oznamovateľov,“ uviedol Pellegrini s tým, že ak vláda videla potrebu meniť ÚOO, nerozumie, prečo s tým neprišla počas predchádzajúcich dvoch rokov vládnutia a prečo bolo potrebné zvolať mimoriadne rokovanie vlády v sobotu (22. 11.) a v skrátenom režime zmeny presadzovať. Pellegrini zároveň uviedol, že vláda musí hľadieť na záujmy Slovenska v oblasti eurofondov.
archívne video
Parlament o návrhu rokuje v skrátenom legislatívnom konaní
Vláda uplynulú sobotu schválila návrh zákona, ktorým sa má zriadiť nový centrálny Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Nahradiť má doterajší ÚOO, rovnako má prevziať agendu odškodňovania obetí trestných činov od Ministerstva spravodlivosti SR. Ministerstvo vnútra argumentuje tým, že je potrebné reagovať na aplikačné problémy súčasného zákona, a to predovšetkým v kontexte nedostatočných práv zamestnávateľa chráneného oznamovateľa, rovnako má zmena zvýšiť efektivitu inštitucionálnej ochrany obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorá je v súčasnosti rozdelená medzi viaceré štátne orgány. Parlament o návrhu rokuje v skrátenom legislatívnom konaní.
Koaliční politici obhajovali zmeny aj tým, že úrad je podľa nich spolitizovaný. Opozícia návrh aj skrátený režim jeho prijatia kritizuje. Považuje to za zásah do fungovania úradu. Obavy majú aj neziskové organizácie. Upozorňujú na nesúlad s právom Európskej únie a na možné sankcie či riziko vrátenia európskych dotácií. Svoje obavy vyjadrili aj niektoré zamestnávateľské zväzy a iné organizácie. Výhrady k legislatíve má aj generálny prokurátor Maroš Žilinka.
Rada prokurátorov SR zásadne nesúhlasí
Rada prokurátorov SR vyjadruje zásadný nesúhlas s predloženým návrhom zákona na transformáciu Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) na iný úrad, ako aj so spôsobom jeho prijímania. Upozorňuje na vážne právne deficity, ktoré ohrozujú princípy právneho štátu, záväzky Slovenskej republiky voči Európskej únii a bezpečnosť osôb, ktoré v dobrej viere oznámili protispoločenskú činnosť. Informoval predseda rady Stanislav Jakubčík.
Rada konštatuje, že v prípade predloženého návrhu neboli splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie. „Skrátené konanie je inštitút vyhradený pre mimoriadne okolnosti, keď hrozí porušenie základných ľudských práv, bezpečnosti štátu alebo značné hospodárske škody. Predkladateľ nepreukázal existenciu žiadnej z týchto okolností. Naopak, paradoxne dochádza k využitiu inštitútu určeného na ochranu práv s cieľom prijatia legislatívy, ktorá úroveň ochrany práv znižuje. Obídenie riadneho legislatívneho procesu a medzirezortného pripomienkového konania znemožnilo odbornú diskusiu k tak závažnému zásahu do inštitucionálneho rámca ochrany oznamovateľov, čo považujeme za prejav svojvôle a porušenie princípov transparentnej tvorby práva,“ podotkol Jakubčík.
Navrhované zmeny môžu byť v priamom rozpore
Rada tiež poukázala na to, že navrhované zmeny môžu byť v priamom rozpore so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady EÚ o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie. „Explicitne stanovuje, že implementácia smernice nesmie byť dôvodom na zníženie úrovne ochrany, ktorú už členské štáty priznávajú. Zrušenie existujúceho nezávislého Úradu na ochranu oznamovateľov a jeho nahradenie inštitúciou s nižším stupňom nezávislosti a kompetencií predstavuje flagrantné porušenie tohto záväzku,“ priblížil Jakubčík.
Doplnil, že smernica zároveň vyžaduje, aby orgány príslušné na prijímanie hlásení a poskytovanie ochrany boli funkčne nezávislé. „Navrhované zmeny, ktoré politizujú menovanie vedenia nového úradu alebo ho podriaďujú výkonnej moci, sú nezlučiteľné s požiadavkou nestrannosti vyžadovanou európskym právom,“ podotkla rada. Rada prokurátorov vníma prechodné ustanovenia návrhu zákona ako ústavne nekonformné, keďže zavádzajú prvky pravej retroaktivity a narúšajú princíp legitímnych očakávaní. „Návrh zákona smeruje k tomu, aby ochrana, ktorá bola oznamovateľom právoplatne priznaná podľa doterajších predpisov, zanikla alebo bola prehodnotená podľa nových, prísnejších kritérií. Takýto postup je v právnom štáte neakceptovateľný,“ uviedla s tým, že oznamovatelia konali v dôvere v platný právny poriadok, ktorý im garantoval ochranu pred odvetnými opatreniami. Zmena „pravidiel počas hry“ podľa rady podkopáva dôveru občanov v inštitúcie a stabilitu právneho poriadku.
Upozorňuje, že praktickým dôsledkom prijatia zmien bude okamžité a citeľné zhoršenie postavenia osôb, ktoré nahlásili korupciu alebo inú závažnú protispoločenskú činnosť. „Zúžením definície oznamovateľa a oslabením ochranného mechanizmu sa títo ľudia vystavujú priamemu riziku straty zamestnania, šikany a iných foriem postihu zo strany zamestnávateľov, často naviazaných na verejnú moc. Neistota ohľadom trvania a rozsahu ochrany bude mať silný odstrašujúci účinok na potenciálnych budúcich oznamovateľov. To povedie k zníženiu odhaľovania trestnej činnosti, čo je v príkrom rozpore s verejným záujmom na potieraní kriminality a s úlohou prokuratúry ako orgánu ochrany práv,“ dodal Jakubčík.
