BRATISLAVA - Rast cien, vysoké úroky a stagnujúce mzdy dostali slovenské domácnosti na hranicu finančných možností. Podľa porovnania Eurostatu patrí Slovensko medzi krajiny s najnižším mediánovým príjmom v Európskej únii. Odborníci upozorňujú na daňové zaťaženie, nízku produktivitu práce a slabú konkurencieschopnosť ekonomiky.
Ekonomická situácia domácností v Európe sa v roku 2024 výrazne zhoršila. Kombinácia rastúcich cien, vyšších úrokových sadzieb a stagnujúcich miezd prinútila mnohých obyvateľov siahnuť na hranice svojich finančných rezerv. Slovensko sa v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie ocitlo na chvoste rebríčka.
Podľa analýzy portálu Euronews, ktorá vychádza z dát Eurostatu, dosiahol medián čistého príjmu na osobu po zdanení na Slovensku len 10 171 eur. To je výrazne pod priemerom EÚ, ktorý predstavuje 21 582 eur. Horšie sú na tom už len Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko, kde medián klesol až na 7 811 eur. Na opačnom konci rebríčka sa nachádza Luxembursko s príjmom 50 799 eur, nasledované Švajčiarskom, Nórskom, Dánskom či Rakúskom.
Čísla odhaľujú podľa Eurostatu jasný rozkol: krajiny západnej a severnej Európy majú najvyššie mediánové príjmy, zatiaľ čo južné a východné regióny zaostávajú. Rozdiel medzi Luxemburskom a Bulharskom napríklad presahuje 40 000 eur.
„Úroveň priemernej prosperity pozorovaná v roku 2024 odráža dlhodobé štrukturálne faktory, ako sú historické cesty rastu, industrializácia a rozvoj sociálnej starostlivosti,“ povedal Dr. Stefano Filauro, odborný asistent na Univerzite Sapienza v Ríme, pre Euronews Business. Rozdiely v produktivite a zložení priemyslu pomáhajú vysvetliť tento rozdiel, uviedla Giulia De Lazzari, ekonómka Medzinárodnej organizácie práce (ILO). „Vyššia produktivita umožňuje krajinám udržať si vyššie mzdy,“ povedala pre Euronews Business.
Reakcie slovenských odborníkov
Výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor označil tento výsledok Slovenska za neprekvapivý. „Je to dôsledok vysokého daňovo-odvodového zaťaženia, nízkej produktivity práce a slabej konkurencieschopnosti našej ekonomiky,“ uviedol pre Trend. Podľa neho ide takmer polovica z každého eura, ktoré podnik zaplatí, štátu, čo brzdí rast čistých miezd a oslabuje spotrebu.
Eurostat uvádza, že nominálna produktivita práce na Slovensku dosahuje len 80 % priemeru EÚ, pričom hodinová produktivita je na úrovni 79 %. Gregor zároveň upozorňuje na ďalšie faktory, ktoré komplikujú situáciu: extrémne ceny energií, rastúca byrokracia a nestabilné regulačné prostredie.
Riaditeľka marketingu spoločnosti Zoznam Katarína Tešla poukázala na štruktúru ekonomiky ako kľúčový faktor rozdielov medzi krajinami. „Krajiny s vysokou pridanou hodnotou v priemysle, IT alebo finančných službách dokážu platiť vyššie mzdy. Významnú rolu zohráva aj historický vývoj, silné inštitúcie a štátne sociálne transfery,“ vysvetlila. Tešla dodala, že ak by sa z príjmov domácností odpočítali dotácie a energetické pomoci, rozdiel medzi bohatšími a chudobnejšími krajinami by bol ešte výraznejší. Slovensko by tak v rebríčku pravdepodobne kleslo ešte nižšie.
