BRATISLAVA – Cítime, že to nie v poriadku. Podľa údajov Eurostatu patríme medzi národy, ktoré sú najmenej spokojné so svojou finančnou situáciou.
Respondenti uvádzajú, do akej miery sú spokojní so svojou finančnou situáciou na škále od 0 (veľmi nespokojný) do 10 (veľmi spokojný). Ide o sebahodnotenie vnímané ľuďmi. Najaktuálnejšie údaje za rok 2022 zverejnil Eurostat len pred niekoľkými týždňami. Slováci ohodnotili svoju finančnú situáciu v priemere na 5,8, čo je menej v porovnaní s priemerom EÚ na úrovni 6,6. „Viac nespokojné so svojou finančnou situáciou sú ženy ako muži. V rámci vekových kategórií vyjadrili najväčšiu nespokojnosť mladí Slováci vo veku 16 – 24 rokov alebo seniori. Z dát vyplynul aj vzťah medzi vzdelaním a finančnou spokojnosťou, nakoľko ľudia s vyšším vzdelaním hodnotia svoju finančnú situáciu lepšie než osoby s nižším vzdelaním. Slovensko si zároveň pohoršilo v porovnaní s rokom 2018, kedy sa uskutočnilo predchádzajúce meranie a kedy naša krajina dosiahla skóre 6,0,“ uviedla Eva Sadovská, analytička WOOD & Company.
Najvyššiu finančnú spokojnosť vykázali Holandsko a Fínsko, obe s hodnotou 7,6. Za nimi nasledovali Švédsko (7,4) a Rakúsko (7,3). Na opačnom konci rebríčka bolo šesť krajín EÚ, kde úroveň spokojnosti nedosiahla hodnotu 6, teda obyvatelia boli skôr nespokojní než spokojní so svojou finančnou situáciou. Najnižšie hodnotenie vykázalo Bulharsko (4,6), nasledované Gréckom (5,3), Chorvátskom (5,7), Slovenskom (5,8) a Maďarskom spolu s Lotyšskom (zhodne 5,9).
Prečo sme takí nespokojní?
V čom pramení nespokojnosť Slovákov a čo by mohlo pomôcť? Podľa Sadovskej na negatívne výsledky ukazovateľa môže vplývať rekordné zdražovanie v krajine a s tým súvisiaci reálny pokles platov (v rokoch 2022 a 2023). „Slovensko sa zároveň vyznačuje tým, že pomyselné nožnice medzi cenovou hladinou a úrovňou platov sú otvorené o niečo viac ako v iných krajinách EÚ. Situáciu nezlepšuje ani dlhodobo nízka finančná a investičná gramotnosť obyvateľov. Mnohí Slováci tak majú problém s riadením rodinného rozpočtu, nedostatočne si tvoria finančnú rezervu, zápasia s platením účtov či splácaním dlhov. A tí, ktorí disponujú voľnými peniazmi, ich často nechávajú ležať na bankových účtoch, čím svoj investičný potenciál nevyužívajú vôbec alebo iba čiastočne,“ vysvetlila.
Mať finančnú rezervu považuje za nevyhnutné. „Ide o ´peniaze po ruke´, ktoré môžeme kedykoľvek alebo po určitom čase použiť. Vo všeobecnosti sa odporúča vytvoriť si rezervu vo výške troch až šiestich mesačných výdavkov,“ uviedla. Upozornila ale, že kúpna sila peňazí na účtoch postupne klesá, inflácia je totiž dlhodobo výrazne vyššia ako úroky na bežných účtoch či vkladoch v bankách. Napriek tomu hotovosť a vklady tvoria (podľa dát Eurostatu) až 45 % celkových finančných aktív slovenských domácností.
„Dlhodobým riešením na boj s infláciou či na efektívne zhodnocovanie finančných prostriedkov je investovanie. Avšak podľa Eurostatu je podiel investícií do dlhopisov, akcií, ETF či podielových fondov pomerne nízky. Vlani predstavoval len 25 % a jeho úroveň sa za posledné desaťročie prakticky nezmenila. Slováci a Slovenky tak svoj investičný potenciál nevyužívajú naplno,“ uviedla.
Čo nám bráni investovať viac a čo by mohlo pomôcť?
- Brzdou môžu byť slabšie vedomosti našincov ohľadom investícií. Index investičnej gramotnosti (IIG) dosiahol vlani na Slovensku hodnotu 94,4. Išlo o najnižšiu úroveň za posledné 4 roky a horšie sme na tom dlhodobo aj v porovnaní s ČR.
- Ďalšou špecifickou črtou slovenských domácností je bývanie vo vlastnom. Podľa Eurostatu býva vo vlastnej nehnuteľnosti takmer 94 % Slovákov. Po Rumunsku ide o druhý najvyšší podiel v únii s tendenciou rastu, v EÚ bol vykázaný podiel 69,2 %. Práve slovenské domácnosti tak v mnohých prípadoch uprednostňujú kúpu nehnuteľnosti pred budovaním širšieho investičného portfólia.
- V súčasnosti máme pritom pestrú škálu možností ako investovať. Avšak mnohí (nielen) potenciálni investori čelia otázkam „ako si vybrať?“ alebo „či a od koho si nechať poradiť". Inšpiráciou môžu byť práve kvalifikovaní investori a ich dlhoročné skúsenosti so zhodnocovaním finančných prostriedkov. Vyše 90 % spomedzi kvalifikovaných investorov zo Slovenska sa pri výbere rozhoduje najmä podľa odporúčaní wealth manažéra.
