BRATISLAVA – Subjektívny pocit chudoby na Slovensku pretrváva. Kým Česi, Poliaci či Maďari v posledných rokoch citeľne zlepšili svoju finančnú situáciu, takmer 29 percent Slovákov má stále problém vyjsť s peniazmi. Ukazuje to analýza Slovenskej sporiteľne (SLSP) na základe najnovších údajov Eurostatu. Odborníci varujú, že krajina naráža na limity svojho doterajšieho modelu rastu – založeného na lacnej práci, zahraničných investíciách a slabej podpore inovácií.
Podľa Eurostatu za rok 2024 pociťuje ťažkosti pri vychádzaní s peniazmi až 28,7 percenta Slovákov. Ide o jeden z najvyšších podielov v Európskej únii. Na porovnanie – v Poľsku, Maďarsku či Česku sa situácia v posledných rokoch výrazne zlepšila. Kým na juhu a východe Európy majú ľudia stále problém vyjsť s peniazmi, na západe sa situácia stabilizovala. Napriek zlepšeniu v EÚ však takmer každý piaty Európan má ťažkosti pokryť svoje bežné výdavky.
Rozdiely medzi krajinami sú výrazné. V Grécku, ktoré len nedávno prekonalo hlbokú hospodársku krízu, sa za subjektívne chudobných stále považuje až 66,8 percenta obyvateľov. Nasleduje Bulharsko s 37,4 percenta a Slovensko s 28,7 percenta, čo je hodnota výrazne nad priemerom Európskej únie. Ten dosahuje 17,4 percenta. Na opačnom konci rebríčka stoja Holandsko a Nemecko, kde sa za subjektívne chudobných považuje len 7,3 percenta populácie. Hoci sa teda ekonomická situácia v Európe zlepšuje, takmer každý piaty Európan má stále problém vyjsť s peniazmi.
Slovensko stagnuje
„Subjektívna chudoba v Európe síce klesá, no Slovensko z tohto trendu neprofituje,“ uviedol analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Pripomína, že naša ekonomika dlhodobo funguje na modeli „lacnej, ale kvalitnej práce“. Tento prístup kedysi pomohol k rýchlemu rastu, no dnes brzdí ďalší pokrok.
„Ak má Slovensko objektívne znižovať pocit subjektívnej chudoby, musí opäť naštartovať motor produktivity a posilniť ekonomické jadro, z ktorého budú profitovať aj domácnosti. Posun k znalostnej ekonomike, ktorá vygeneruje vyššiu pridanú hodnotu, nakoniec pomôže aj ľuďom, ktorí pracujú v odvetviach, kde nie je veľký priestor na rast produktivity či vyššiu mieru inovatívnosti,“ konštatuje Kočiš.
Nie všetky odvetvia však môžu zvyšovať produktivitu rovnakým tempom. Ako pripomína analýza, učiteľ odučí rovnaký počet hodín a kaderníčka ostrihá rovnaký počet klientov ako pred desiatimi rokmi. Ich mzdy však môžu rásť vďaka tzv. Baumolovmu efektu – ak technologické a priemyselné odvetvia rastú a platia viac, musia sa prispôsobiť aj ostatné služby, aby si udržali pracovníkov. Bohatšia ekonomika to „utiahne“, chudobnejšia nie.
Ako z toho von
Ak Slovensko chce, aby hospodársky rast opäť cítili aj ľudia vo svojich peňaženkách, musí podľa odborníkov posilniť jadro ekonomiky, rozšíriť zdroje rastu, teda diverzifikovať a inovovať, a zároveň preniesť výsledky ekonomického rastu do celej spoločnosti. Hoci sa ekonomika meraná HDP objektívne zlepšuje, ekonomická realita, ktorú žijú domácnosti, podľa analytikov stagnuje.
„Na efektívne zmeny potrebujeme jasný plán, víziu na niekoľko volebných období a súbor kvalitných prorastových opatrení. V neposlednom rade však potrebujeme aj širokú spoločenskú dohodu a objednávku po takýchto riešeniach,“ uzavrel Kočiš.
