BRATISLAVA - Po niekoľkých kolách konsolidácie sa rozhodli niektorí drobní podnikatelia uprednostňovať platbu v hotovosti. Niektorí dokonca lákali na výhodnejšie ceny. Nové pravidlo o povinnosti umožnenia bezhotovostnej platby u niektorých vzbudilo obavy z ďalšieho osudu "kešu". Podľa ministerstva financií tieto obavy nie sú na mieste.
Dôvodom je zákonná povinnosť, ktorá od marca 2026 nariadi podnikateľom povinnosť, aby zákazníkom ponúkli aj možnosť bezhotovostnej platby. Budú teda musieť disponovať aj platobným terminálom na klasické platobné karty alebo na platby QR kódom. Dokonca na nej môžu aj ušetriť.
Vedia dokonca aj ušetriť
Tieto slová u niektorých jedincov spôsobili isté obavy, či sa nezneisťuje osud platenia v hotovosti. To sa však podľa Finančnej správy nedeje. Zmenou je podľa nich len to, že zákazníkom musia ponúknuť aj platbu bezhotovostne. QR platba je pritom podľa odborníkov výhodnejšia, lebo kým pri platbe platobnou kartou odvádzame poplatky aj kartovým spoločnostiam, poplatky za platbu QR kódom nie sú. Malý trhovník tak môže ročne ľahko ušetriť aj do sumy 400 eur. Pri reštaurácii je podľa Finančnej správy priemerne napríklad až 3 500 eur, hoteli 5 500 eur a pri veľkých obchodných reťazcoch môže priniesť úspory až do výšky miliónov eur. Platby v hotovosti tu teda aj naďalej zostanú a nikam neodchádzajú.
"Riešenie je aktuálne v plne funkčnom systéme a bolo bezplatne poskytnuté výrobcom pokladničných systémov na Slovensku," tvrdí Finančná správa SR.
Nič sa obmedzovať nebude
Ministerstvo financií týmto vyjadreniam sekunduje tým, že zavedenie povinných bezhotovostných platieb nemá žiaden súvis s používaním hotovosti alebo jej obmedzovaním. "Legislatíva totiž hovorí iba o tom, že podnikatelia budú musieť svojim zákazníkom umožniť aj bezhotovostnú platbu. Inak povedané, zákazník sa bude môcť sám rozhodnúť, akú formu platenia si zvolí - buď hotovosťou, alebo bezhotovostne, ale ak si vyberie bezhotovostnú platbu, podnikateľ mu ju bude musieť umožniť. V akej forme, to už bude na rozhodnutí podnikateľa (buď karta, QR kód, alebo iná forma bezhotovostnej platby)," reaguje na možné obavy finančný rezort.
V akých prípadoch platí podnikateľ transakčnú daň?
"Platí totiž, že transakčnú daň neplatia podnikatelia z platieb, ktoré prijímajú od zákazníkov. To znamená, že ak zákazník zaplatí napríklad za obed alebo za strihanie platobnou kartou, podnikateľ z tejto platby neplatí štátu žiadnu transakčnú daň. Transakčnú daň platia iba podnikatelia, ktorí sami realizujú svoje platby (napríklad kupujú tovar) a aj to len vtedy, ak prevádzajú peniaze z účtu na účet. Ak podnikateľ napríklad kupuje tovar (náradie, stavebný materiál, nožnice, laky na vlasy a podobne...) a za tento tovar zaplatí kartou, daň z finančných transakcií neplatí, lebo pri platbe kartou sa daň neplatí," argumentovali príkladmi z ministerstva financií.
Tým pádom rezort nevidí ani pragmatický dôvod na zvyšovanie cien za tovary alebo služby. A to preto, že z prijatých platieb od zákazníkov sa daň z finančných transakcií neplatí.
