HLOHOVEC - Jadrová energetická spoločnosť Slovenska (JESS) pripravuje v okolí Hlohovca a v okrese Michalovce projekty výstavby veterných elektrární. Na západnom Slovensku počíta zámer s výstavbou maximálne 69 samostatných veterných elektrární s celkovým výkonom približne 430 megawattov (MW). Na východe krajiny by sa mohla výstavba týkať až 45 turbín s celkovým výkonom približne 315 MW. Zámery spoločnosť predložila na posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA).
„Výstavba veterných elektrární na území Slovenskej republiky vyplýva z potreby zabezpečenia dlhodobej energetickej udržateľnosti, ochrany životného prostredia a zvyšovania energetickej bezpečnosti krajiny,“ uvádza sa v materiáloch. Veterný park má pozostávať nielen z turbín a ich základov, ale aj z technickej infraštruktúry vrátane rozvodní, káblových vedení, riadiaceho systému, spevnených plôch a obslužných komunikácií.
Veterné elektrárne vo viacerých katastrálnych územiach
Na západnom Slovensku by mohli byť umiestnené veterné elektrárne vo viacerých katastrálnych územiach obcí nachádzajúcich sa v okresoch Hlohovec, Nitra a Galanta. V rámci okresu Michalovce by navrhované veterné elektrárne mohli vzniknúť v katastrálnych územiach obcí Lesné, Michalovce, Nacina Ves, Oreské, Petrovce nad Laborcom, Pozdišovce, Pusté Čemerné, Rakovec nad Ondavou, Staré, Strážske, Suché, Trnava pri Laborci, Voľa a Zbudza. Samotná výstavba by sa mohla začať v treťom štvrťroku 2026 a trvať má približne jeden rok. Predpokladaná dĺžka prevádzky veterného parku je 30 rokov.
Pri výbere lokalít veterného parku investor zohľadňuje parametre ako veterný potenciál krajiny, lokality mimo chránených oblastí Natura 2000 s dôrazom na chránené vtáčie územia. Zohľadnené podľa predložených materiálov boli aj geodynamické javy, ako napríklad svahovitosť územia či možnosti pripojenia na distribučnú sieť. Lokality boli vybraté aj na základe hospodárskej situácie v okolí so zreteľom na súčasné investičné zámery.
„Pri výrobe elektriny z vetra nevznikajú žiadne emisie skleníkových plynov ani iné škodlivé látky, čo pomáha chrániť ovzdušie a znižovať negatívny vplyv na klímu. Veterné elektrárne ako bezemisný zdroj energie priamo prispievajú k plneniu týchto cieľov. Veterná energia je taktiež nevyčerpateľným zdrojom energie, čo znamená, že táto forma energie je trvalo udržateľná,“ uviedla spoločnosť v predložených materiáloch.
Projekt má podľa investora napomôcť aj k plneniu klimaticko-energetických cieľov Európskej únie vrátane záväzku dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050 a zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie. Projektovú prípravu koordinuje expertný tím JESS na základe úlohy uloženej Ministerstvu hospodárstva SR vládou. Výber lokalít vychádza z identifikácie perspektívnych území pre rozvoj veternej energie v rámci aktualizovaného Integrovaného národného energetického a klimatického plánu (INEKP2), ako aj iniciatívy REPowerEU, ktorá má za cieľ odstrániť bariéry pre výstavbu obnoviteľných zdrojov.
Ministerstvo dôsledne posúdi zóny veterných parkov, ku ktorým sa zaviazala predošlá vláda
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR spustilo proces posudzovania vplyvov na životné prostredie pre dve akceleračné zóny veterných parkov, ku ktorým sa v Pláne obnovy a odolnosti SR zaviazala predošlá vláda. Jedna zóna má byť na východe Slovenska pri Michalovciach a druhá na západnom Slovensku pri Hlohovci pre nových investorov. Obidve lokality vybrala Jadrová energetická spoločnosť Slovenska, envirorezort ich detailne posúdi, uviedlo v utorok MŽP. Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) zdôraznil, že nejde o rozhodnutie súčasnej vlády. „Rovnako ministerstvo životného prostredia nevybralo ani nevytypovalo lokality, kde majú tieto veterné zóny stáť. Obidva projekty akceleračných zón budú veľmi detailne hodnotené,“ zdôraznil Taraba.
Proces EIA je v prípade akceleračných zón na úplnom začiatku
Proces EIA je v prípade akceleračných zón na úplnom začiatku, zároveň ale nie je povoľujúcim konaním. V rámci konania odborníci ministerstva životného prostredia dôsledne vyhodnotia predloženú projektovú dokumentáciu, v prípade pochybností vyzvú investora na doplnenie odborných štúdií tak, aby vplyvy projektov veterných parkov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva boli riadne posúdené. Povoľujúcimi orgánmi akceleračných zón budú dotknuté samosprávy.
Envirorezort počas funkčného obdobia súčasnej vlády doteraz nevydal žiadne súhlasné stanovisko z procesov EIA, ktoré by umožnilo výstavbu akéhokoľvek veterného parku na Slovensku. Naopak, Taraba presadil novú legislatívu, vďaka ktorej získa štát silnejšiu kontrolu nad výstavbou veterných parkov. „Slovensko má jeden z najlepších a najzelenších energetických mixov vo výrobe elektrickej energie na svete. Výroba energie na Slovensku je primárne postavená na stabilných zdrojoch výroby energie - jadre a hydroelektrárňach. Veterné parky na Slovensku nemajú ideálne podmienky, preto pre energetický mix nie sú významnou prioritou. Výroba elektrickej energie z jadra a hydroelektrární je podstatne lacnejšia, ako v prípade veterných parkov,“ uzavrel Taraba.
