BRATISLAVA - Prezidenti Slovenska, Slovinska, Rakúska a Česka v stredu slávnostne otvorili výstavu Josip Plečnik - stredoeurópsky architekt v priestoroch Slovenského národného múzea (SNM) - Historického múzea na Bratislavskom hrade. Jeho tvorba je zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Po slávnostnom otvorení a symbolickom prestrihnutí pásky si prezidenti pozreli expozície venované jednotlivých krajinám a jednodňovú návštevu Slovenska ukončili spoločnou večerou.
Unikátnu výstavu, ktorá symbolicky spája Slovensko, Slovinsko, Česko a Rakúsko dnes otvorili za účasti prezidentov týchto krajín na Bratislavskom hrade. Prezidenta SR Petra Pellegriniho, slovinskú prezidentku Natašu Pircovú Musarovú, českú hlavu štátu Petra Pavla rakúskeho prezidenta Alexandra Van der Bellena spojil Josip Plečnik – významná osobnosť európskej architektúry 20. storočia. Výstava ponúka pohľad na tvorbu génia, ktorý premenil Pražský hrad, Ľubľanu aj Viedeň a inšpiroval aj slovenských architektov.
Ako na slávnostnom otvorení výstavy uviedol prezident Pellegrini, tento architekt sa zaslúžil o stavbu pomyselných mostov v stredoeurópskom regióne. „Mostov porozumenia, blízkosti a kultúrnej a hodnotovej príslušnosti medzi našimi národmi,“ zdôraznil. Podľa jeho slov tak, ako si kultúrne pamiatky či stavby vyžadujú starostlivosť, je našou povinnosťou starať sa aj o tieto väzby, udržiavať a rozvíjať ich. Príkladom toho je aj výstava venovaná Plečnikovi na Bratislavskom hrade. „Toto miesto bolo súčasťou širších historických udalostí v celom regióne strednej Európy a verím, že aj dnes sme svedkom udalosti, akou je prítomnosť štyroch prezidentov zo strednej Európy,“ poznamenal Pellegrini.
Slovinská prezidentka si prebrala pamätnú plaketu
Slovinská prezidentka pripomenula, že Plečnik je jedným z najvýznamnejších európskych architektov 20. storočia. „Výstava, ktorú dnes otvárame tu na Bratislavskom hrade, je nielen poctou jeho géniovi, ale aj symbolom integrácie strednej Európy, kde sa vždy zlievali rôzne kultúrne vplyvy,“ uviedla. Poďakovala sa organizátorom výstavy za možnosť šíriť Plečnikovo dedičstvo ďalším generáciám.
Zároveň si na Bratislavskom hrade prebrala pamätnú plaketu Stromu pokoja, najvyššie ocenenie slovenského združenia Servare et Manere so sídlom v Žiline, a pripojila sa tak k medzinárodným laureátom z Dánska, Nového Zélandu, Francúzska, Francúzskej Polynézie, Bulharska či Švajčiarska a Slovenska. Plaketu jej odovzdal generálny tajomník Servare et Manere Marek Sobola.
Plečnik podľa Pavla vybudoval medzi krajinami umelecké putá
Van der Bellen zdôraznil, že výstava i jej spoločné otvorenie štyrmi prezidentmi sú dôkazom, že tieto krajiny sú si vedomé svojej spoločnej minulosti. „Tej, ktorá nám dáva aj zodpovednosť čeliť spoločne dnešným výzvam. Minulosť je základňou pre pochopenie súčasnosti, aspoň niekedy sa z nej vieme poučiť. Vieme na nej budovať, vieme sa tak vyhnúť chybám, vieme vďaka nej aj trpieť, keď sa nedokážeme oslobodiť spod jej ťarchy,“ dodal. Plečnik podľa neho vybudoval medzi krajinami umelecké putá.
„Umenie bolo vždy jedným z najvýznamnejších prostriedkov, ako presiahnuť hranice. Samozrejme, nie každá forma umenia, lebo vieme, kam to vedie, keď sa umelecké vyjadrenie nacionalizuje a zviera v putách nacionalizmu. Na tejto výstave vidíme presný opak - silu umenia, ktoré nás zjednocuje, fascinuje, udivuje a aj očaruje,“ vyhlásil.
Pavel: Výstava je dôkazom, že umenie dokáže stavať mosty
Český prezident rovnako vyzdvihol, že práca Plečnika symbolizuje kultúrne prepojenie medzi krajinami strednej Európy. Ocenil tiež architektov prínos pre Českú republiku. Otvorenie tejto výstavy je podľa neho symbolickým pokračovaním v Plečnikovom dedičstve a oslavou spoločnej histórie krajín.
„Plečnikovo dedičstvo, nielen architektonické, predstavuje aj hodnoty ako rešpekt k histórii a k ľuďom a schopnosť prepojiť minulosť a budúcnosť a prepájať navzájom rôzne národy. Táto výstava nám pripomína, že máme spoločné kultúrne dedičstvo a že v strednej Európe sme prepojení oveľa viac, ako si niekedy uvedomujeme. Preto Plečnikova práca ešte stále dnes rezonuje. Jeho originálnosť nás inšpiruje, aby sme premýšľali nad hodnotami, ktoré presahujú čas,“ povedal Pavel.
Riaditeľka SNM Andrea Predajňová počas slávnostného otvorenia vyjadrila vďaku, že múzeum môže hostiť túto výstavu. „Táto výstava nie je len o architektúre, je prejavom priateľstva medzi našimi krajinami a dôkazom, že umenie dokáže stavať mosty... Plečnikova architektúra nikdy nebola iba o múroch a kameňoch, bola o hodnotách, o spoločenstve a duchu,“ skonštatovala. Jeho vízia by podľa nej mala viesť k budovaniu mostov porozumenia, priateľstva a úcty.
Po slávnostnom otvorení a symbolickom prestrihnutí pásky si prezidenti pozreli expozície venované jednotlivých krajinám a jednodňovú návštevu Slovenska ukončili spoločnou večerou.
Plečnikove diela sú zapísané do zoznamu UNESCO
Slovinský architekt Josip Plečnik (1872-1957) patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti európskej architektúry 20. storočia. „Ako žiak Otta Wagnera vo Viedni si rýchlo vytvoril vlastný, nezameniteľný štýl. V rokoch 1920-1934 prestavoval Pražský hrad na osobnú žiadosť prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka, jeho zásahy sa dodnes považujú za symbol demokracie prvej Československej republiky,“ približuje múzeum tvorbu architekta, ktorý v Ľubľane navrhol množstvo stavieb - kostoly, knižnicu, mosty aj cintorín Žale, vďaka tomu sú dnes Plečnikove diela zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
„Hoci bol vizionár, vždy sa vracal k tradícii a ľudovej kultúre. Aj preto ho oslovilo Slovensko - v roku 1920 podnikol so svojimi študentmi študijnú cestu po slovenských regiónoch, kde hľadal inšpiráciu v ľudovej architektúre a symbolike,“ ozrejmuje SNM. Poukazuje tiež na to, že Plečnik bol známy aj ako skromný a hlboko veriaci človek. „Jeho študenti si ho vážili natoľko, že napodobňovali nielen jeho architektonický rukopis, ale aj spôsob obliekania.“
Významná časť výstavy sa zameria na Plečnikov vzťah k Slovensku, predstaví inšpiráciu ľudovým umením, tvorbu jeho žiakov i diela Dušana Jurkoviča, s ktorým slovinského architekta spájal obdiv k tradícii. Medzi exponátmi nájdu návštevníci model Mohyly na Bradle, Jurkovičovu vilu i časť nábytku zo študentského internátu či kríž z vojenských cintorínov v Haliči. Výstava, ktorá predstaví diela Josipa Plečnika aj jeho žiakov a súčasníkov, modely, kresby a archívne dokumenty, približujúce tvorbu architekta a jej presah do slovenského prostredia, bude verejnosti prístupná od 2. októbra do 30. júna 2026.
