BRATISLAVA - Pre špecialistov pre dospelých sa nezavedie možnosť poskytovať ambulantnú zdravotnú starostlivosť osobám už od 15 rokov. Plénum Národnej rady (NR) SR totiž vo štvrtok neposunulo do druhého čítania novelu zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia. Do parlamentu ju predložili opoziční poslanci Peter Stachura a František Majerský (obaja KDH).
Zmenu odôvodňovali potrebou odbremeniť ambulancie detských špecialistov. Poukazovali na to, že na Slovensku je dlhodobo nedostatok detských špecialistov, najmä v niektorých odbornostiach. Mienili, že situáciu by mohlo pomôcť riešiť, ak by špecialisti pre dospelých mohli poskytovať starostlivosť už pacientom od 15 rokov. Vysvetlili, že mladiství medzi 15. až 18. rokom života sa svojou konštitúciou, fyziológiou aj spektrom ochorení približujú dospelým osobám.
archívne video
Opozičný návrh k lekárskej prehliadke u vodičov neprešiel do 2. čítania
Novela zákona o cestnej premávke z dielne opozičného KDH neprešla do druhého čítania. Poslanci František Majerský a Peter Stachura (obaja KDH) v nej navrhovali zvýšenie veku pri povinnej lekárskej prehliadke u vodičov.
Návrh mal zaviesť povinnosť absolvovať prehliadku každých päť rokov pre vodičov od 70 rokov, nie od 65, ako je to v súčasnosti. Zmenu predkladatelia odôvodňovali potrebou redukovať nadbytočné návštevy u lekára. Kresťanskí demokrati v úprave tiež navrhovali, aby sa akceptovalo aj absolvovanie všeobecnej preventívnej prehliadky, ak bola vykonaná v roku, v ktorom vznikla povinnosť absolvovať lekársku prehliadku.
Poslanci odmietli úpravu k predpisovaniu liekov lekármi špecialistami
Humánne lieky do 20 eur hradené z poistenia nebudú môcť predpisovať všetci lekári špecialisti. Plénum Národnej rady (NR) SR totiž vo štvrtok odmietlo novelu zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, ktorá zmenu predpokladala. Podali ju poslanci za opozičné KDH.
Tí navrhovali zaviesť možnosť predpisu humánnych liekov do sumy 20 eur za balenie, „ktoré sú čiastočne alebo úplne hradené z verejného zdravotného poistenia“, lekárom so špecializáciou vo všetkých špecializačných odboroch, okrem liekov, ktorých výdaj je viazaný na lekársky predpis, s obmedzením predpisovania podľa súhrnu charakteristických vlastností lieku.
Školy, zdravotné a sociálne zariadenia nebudú mať koordinátorov bezpečnosti
Školy, zdravotnícke a sociálne zariadenia nebudú mať svojich koordinátorov bezpečnosti. Možnosť zamestnať koordinátorov do týchto zariadení navrhovali poslanci opozičného KDH v novele Zákonníka práce, ktorú Národná rada (NR) SR vo štvrtok neposunula do druhého čítania.
Hlavným zámerom bolo zvýšenie pocitu bezpečnosti učiteľov a žiakov, zdravotného a lekárskeho personálu, ako aj sociálnych pracovníkov a zároveň využitie potenciálu bývalých príslušníkov Policajného zboru, hasičského zboru či ďalších bezpečnostných zložiek odchádzajúcich do výsluhového dôchodku.
„Aktuálne neexistujú v školských, zdravotných a sociálnych zariadeniach v SR žiadni koordinátori bezpečnosti, ktorí by zabránili útokom, respektíve riešili existujúce útoky, násilie či neprimerané správanie akéhokoľvek druhu v priestoroch týchto zariadení. Vzhľadom na nedávne udalosti, najmä fatálny útok na škole v Spišskej Starej Vsi, je na zavedenie tejto pozície v rámci prevencie ďalších obetí najvyšší čas,“ uviedli predkladatelia v dôvodovej správe.
Koordinátor bezpečnosti mal mať kompetencie v oblastiach psychickej podpory, riešenia stresových situácií a zdravotných kríz, prevencie šikany a kyberšikany či násilia. Predchádzať mal najmä krízovým situáciám, spolupracovať s odborníkmi, ako je školský psychológ, sociálny či informatický pedagóg a zároveň monitorovať situáciu a včas zachytiť rizikové javy. KDH navrhovalo, aby mal koordinátor bezpečnosti stanovenú pracovnú činnosť na základe dohody v trvaní maximálne 80 hodín mesačne, prípadne 25 hodín týždenne, pokiaľ ide o výkon práce v školských, zdravotníckych a sociálnych zariadeniach. Opoziční poslanci zdôraznili, že spoľahnúť sa na nástroje bezpečnosti, ako sú kamery či detektor kovov pri vstupoch do týchto zariadení, je iba pasívnym riešením.
Turistické trasy a značenia nebude zastrešovať samostatný zákon
Turistické trasy a značenia nebude zastrešovať samostatný zákon. Vytvorenie jednotného právneho rámca, ktorého súčasťou mal byť aj jednotný turistický register, bolo cieľom nového zákona o turistických trasách z dielne poslancov opozičného KDH, ktorý Národná rada (NR) SR vo štvrtok neschválila.
"Cieľom návrhu zákona je predovšetkým vytvoriť doposiaľ neexistujúci jednotný právny rámec pre problematiku turistických trás a turistického značenia, zaviesť jednotný turistický register a upraviť proces zápisu údajov do tohto registra, zákonom upraviť problematiku turistického značenia a s cieľom ochrany turistických trás a turistického značenia upraviť priestupky a iné správne delikty na tomto úseku,“ vysvetlili v dôvodovej správe predkladatelia.
Poslanci pripomenuli, že turistické značené trasy sú „unikátnym pokladom a významným kultúrnym dedičstvom Slovenska“. Turistika je podľa nich najmasovejšia rekreačno-športová aktivita na Slovensku, ktorá prispieva k zdraviu občanov, ale aj k rozvoju cestovného ruchu.
V súčasnosti je na Slovensku približne 30-tisíc kilometrov značkovaných turistických a náučných chodníkov a cyklistických trás. O ich udržiavanie sa starajú značkárske a turistické kluby či samosprávy. Poslanci KDH však upozornili na chýbajúcu právnu ochranu a jasné pravidlá zo strany štátu.
„Doteraz platná a účinná právna úprava na danom úseku chýbala a problematika turistických trás bola upravená nedostatočne, len parciálne v osobitných právnych predpisoch. Návrh zákona o turistických trasách upravuje turistické značkované trasy, proces a zodpovedné osoby na značkovanie turistických trás, ako aj ich práva a povinnosti, ktoré vyplývajú zo znenia samotného zákona,“ vysvetlili predkladatelia. Právna norma mala upravovať aj práva a povinnosti ľudí na turistických trasách a určovať sankcie za prípadné priestupky.
Účinnosť ustanovení o zaručenej konverzii dokumentov sa má opäť posunúť
Ustanovenia zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (zákon o e-Governmente), ktoré mali zjednodušiť výkon zaručenej konverzie, by sa mali posunúť na začiatok roka 2027. Vyplýva to z vládneho návrhu novely, ktorý vo štvrtok poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania. Účinnosť týchto ustanovení sa už raz posúvala, a to na október tohto roka.
„V dôsledku nedostatočného časového priestoru na prípravu a testovanie nových technických riešení a prevádzkových postupov hrozí, že služby zaručenej konverzie nebudú od dátumu nadobudnutia účinnosti týchto ustanovení plne funkčné, resp. nebude možné zabezpečiť ich poskytovanie v súlade s právnymi požiadavkami,“ uviedlo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR v dôvodovej správe. Podľa rezortu tak zároveň nie je možné garantovať ich spoľahlivosť a bezpečnosť v prevádzke, čo je obzvlášť kritické vzhľadom na povahu dokumentov, s ktorými sa v rámci konverzie pracuje.
Posunutím termínu účinnosti o 15 mesiacov sa podnikateľom a ostatným osobám oprávneným vykonávať zaručenú konverziu (prevažne advokátom) oddiali využívanie nového komplexného technického riešenia týkajúceho sa zaručenej konverzie. Aktuálne využívaný systém však naďalej funguje a podnikatelia ho môžu používať až do spustenia nového informačného systému Centrálnej evidencie záznamov o vykonanej zaručenej konverzii. Zmeny sa netýkajú notárov, ktorí využívajú vlastný informačný systém Notárskej komory Slovenskej republiky.
O novele týkajúcej sa skládok budú poslanci rokovať v zrýchlenom režime
Poslanci Národnej rady (NR) SR budú o novele zákona o odpadoch z dielne Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR rokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Rozhodli o tom vo štvrtkovom hlasovaní.
Novela hovorí o tom, že organizácia poverená MŽP by mohla zabezpečiť uzatvorenie, rekultiváciu a následné monitorovanie skládok odpadov. Náklady na tieto procesy by sa mali hradiť z účelovej finančnej rezervy, ktorú vytváral prevádzkovateľ skládky odpadov počas jej prevádzky.
Novela zákona o EIA má podporiť využívanie zelených zdrojov
Prepojiť procesy posudzovania so stavebným zákonom pre oblasť stavieb obnoviteľných zdrojov energie (OZE) je cieľom novely zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA). Vládny návrh posunuli vo štvrtok poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania.
Novela má zároveň prepojiť procesy EIA aj so zákonom o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, upraviť kompetencie a postavenie orgánov štátnej správy pri povoľovacích procesoch. Takisto má uľahčiť plnenie úloh vyplývajúcich z plánu na zníženie závislosti od ruských palív (REpowerEU).
"Navrhované legislatívne zmeny sú smerované k vyššej efektivite výkonu štátnej správy na dotknutých úsekoch, efektívnemu čerpaniu a využitiu finančných prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti SR, reorganizácii špecializovaného orgánu štátnej správy a Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, zvýšeniu finančnej efektivity procesov vykonávaných príslušnou štátnou správou a podriadeným orgánom ministerstva,“ uviedol rezort životného prostredia v dôvodovej správe.
Navrhovaná úprava ustanovuje Slovenskú inšpekciu životného prostredia ako špeciálny stavebný úrad z dôvodu osobitosti povoľovacieho procesu pre zjednotené povoľovanie osobitnej prevádzky, ktorou sú stavby zariadení na výrobu energie z OZE okrem hydroelektrární.
Zmeny sa týkajú aj nevyhnutnej podmienky súhlasu obyvateľov dotknutej obce s výstavbou veterného parku, rovnako sa k takémuto projektu a napojeniu na prenosovú sústavu musí vyjadriť Slovenská elektrizačná prenosová sústava aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Stanoviská po termíne sa v budúcnosti nebudú zohľadňovať, proces posudzovania by tak podľa predkladateľa nemal trvať roky a bude predvídateľný.
