BRATISLAVA – Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zo zverejnených informácií o treťom kole konsolidácie zatiaľ nevie vyhodnotiť realistickosť opatrení. Poukázali na to, že veľká časť predstavených opatrení je jednorazového alebo dočasného charakteru a okrem iného pripomenuli aj negatívny vplyv ďalšieho daňovo-odvodového zaťaženia na budúci rast ekonomiky.
Analytici upozorňujú, že slovenské verejné financie sú dlhodobo neudržateľné. Hlavným dôvodom je podľa nich každoročná negatívna bilancia. „Podľa prognózy RRZ dosiahne v tomto roku deficit 5,2 % HDP a v budúcom roku, ak by sa neprijali žiadne opatrenia, až 5,5 % HDP. V ďalších rokoch by deficit ďalej rástol, čo by znamenalo dramatický nárast dlhu v najbližších troch rokoch až o 10 % HDP – na úroveň 71 % HDP v roku 2028,“ uviedli. Prijatie konsolidačných opatrení je preto pre budúcnosť verejných financií, a teda aj pre krajinu a schopnosť štátu zabezpečiť obyvateľom požadované služby, nevyhnutné.
Veľkosť balíčka, ktorý predstavilo ministerstvo financií, by predbežne mohla podľa nich zodpovedať potrebám na zníženie deficitu na vládou stanovený cieľ 4,1 % HDP. Avšak zo zverejnených informácií zatiaľ nevedia ani oni vyhodnotiť realistickosť opatrení. „Výdavková časť, ktorá by podľa MF SR mala dosiahnuť 1,3 mld. eur, totiž nebola takmer vôbec špecifikovaná. Aby sa dali odhadnúť riziká, nevyhnutné sú konkrétne opatrenia. Bez energodotácií by deklarované úspory na výdavkoch mali dosiahnuť 860 mil. eur,“ vysvetlili.
Upozornili tiež na to, že významná časť predstavených opatrení je jednorazového alebo dočasného charakteru, a teda neprispieva k dlhodobej držateľnosti. „To neúmerne predlžuje obdobie konsolidácie a jej rozsah v ďalších rokoch a zároveň zvyšuje riziko ich realizácie z dôvodu tzv. konsolidačnej únavy,“ varujú.
Pripomenuli tiež, že konsolidačné opatrenia majú na ekonomiku rozdielny dopad v závislosti od ich štruktúry. „Ďalšie zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia má obzvlášť negatívny vplyv na budúci rast ekonomiky. Niektoré opatrenia ovplyvnia vývoj iba dočasne, iné môžu zanechať dlhodobé negatívne stopy,“ uviedli.
Poukazujú tiež na to, že napriek apelu, aby v opatreniach prevažovali úspory na strane výdavkov, väčšina z nich je na strane príjmov rozpočtu, podobne ako v predošlých rokoch. „Z hľadiska štruktúry je potrebné zdôrazniť, že až polovica príjmových opatrení priamo zaťažuje ekonomickú aktivitu – najmä zvýšením odvodov a zavedením ďalších sadzieb dane z príjmov fyzických osôb,“ upozornili.
Znižovanie rozdielu v daňovo-odvodovom zaťažení medzi zamestnancami a SZČO však podľa nich možno považovať za posun smerom k lepšej vyváženosti. „RRZ upozorňuje, že daňové a odvodové príjmy verejnej správy na Slovensku by mali v roku 2025 dosiahnuť 37,0 % HDP, čo je ich najvyššia úroveň od roku 1996. Po zohľadnení podielu miezd na ekonomike Slovensko zdaňuje prácu najviac v regióne,“ uviedli.
„Medzinárodné skúsenosti ukazujú, že znižovanie deficitu prostredníctvom úspor na výdavkoch je dlhodobo úspešnejšie. Vláda v rámci opatrení na strane výdavkov vynechala možné úspory vyplývajúce zo zlepšenia adresnosti v sociálnych transferoch či energodotáciách,“ dodali.
Minister financií Ladislav Kamenický v utorok informoval, že balík konsolidačných opatrení na rok 2026 bude obsahovať 22 opatrení v celkovej sume 2,7 miliardy eur. Takmer polovica, 1,3 miliardy eur, by sa mala získať šetrením na výdavkoch štátu. Výsledkom má byť zníženie deficitu verejných financií a postupná stabilizácia verejného dlhu.
