BRATISLAVA – Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SSD) v rámci konsolidačného balíčka naplánoval aj zvýšenie zdravotných odvodov o jeden percentuálny bod zo 4 na 5 percent. Do štátnej kasy chce takto priviesť zhruba 358 miliónov eur ročne. Otázne však je, čo z toho bude mať pacient a či mu tieto vyššie zdravotné odvody zabezpečia lepšiu zdravotnú starostlivosť.
Zdravotnícky analytik Martin Smatana vypočítal, že v roku 2026 by sa príjmy verejného zdravotného poistenia mali zvýšiť o 290 miliónov eur od ekonomicky aktívnej populácie, ako vplyv zamestnanosti, respektíve nárastu priemernej mzdy podľa júnovej prognózy ministerstva financií a o ďalších 400 miliónov eur ako extra nárast platby za poistencov štátu, aj preto lebo od januára 2026 sa zvyšuje sadzba zo 4,5 % na 5 %. Táto zmena bola schválená už dávnejšie a nesúvisí s terajšou konsolidáciou.K tomu ešte treba prirátať "konsolidačných" 358 miliónov eur. „Spolu je to odhadom cca 1,050 miliardy eur navyše, čo predstavuje viac ako 12 % nárast oproti rozpočtu na rok 2025,“ zhrnul Smatana.
Pripomenul však, že ak nám z výplaty „berú viac“, musíme vedieť, čo za to dostaneme. Preto je podľa neho veľká škoda, že zatiaľ nepoznáme návrh rozpočtu. Ten by ukázal, ako sa nové zdroje reálne plánujú využiť. „Vyššie odvody totiž neznamenajú automaticky viac zdrojov pre pacientov. Existuje viacero alternatív, čo sa môže stať,“ upozornil.
Prvý scenár je, že extra zdroje pôjdu nielen na štandardné výdavky, ako sú zvýšené mzdy, infláciu či inovatívne lieky, ale vystačia pri takom raste aj na krytie strát nemocníc, splácanie dlhov po splatnosti, pilotný projekt zoznamu výkonov či rezervu na budovanie nových nemocníc. Výsledkom by podľa neho bola lepšia starostlivosť aj služby.
Druhou možnosťou je, že navýšenie sa neminie celé, lebo rezort financií nastaví prísny výdavkový limit. „Peniaze by teda tvorili rezervu poisťovní pre horšie časy a opticky by zlepšili hospodárenie štátu (keďže zostatky poisťovní sa rátajú do bilancie štátu). Aj v tomto prípade by vyššie odvody mohli (z určitého pohľadu) časom priniesť lepšiu stabilitu výdavkov,“ zamyslela sa Smatana.
Tretím variantom je, že zvýšené odvody od zamestnancov štát vykompenzuje tak, že zníži platby za svojich poistencov. „Celkový balík zdrojov by sa teda nezvýšil (oproti zmene), iba by ho z väčšej miery potiahli zamestnanci. Za vyššie odvody by sme teda nedostali ´nič navyše´, len pocit neférovosti,“ uviedol.
A aká možnosť je podľa neho najreálnejšia? „Ako optimista verím v prvý scenár, no ako realista sa obávam tretieho. Navýšenie odvodov totiž nie je konsolidácia, tá by nastala až ak by klesli výdavky, alebo sa znížila kontribúcia štátu na poistnom. Aj samotný p. minister mysteriózne na tlačovej besede povedal, že vyšší odvod je „príjmom rozpočtu“ a ministerstvo ešte nie je výdavkovo uzavreté. To indikuje, že v realite môžeme čakať niečo medzi alternatívou dva a tri,“ myslí si.
