BRATISLAVA/KOŠICE - Tohtoročné leto sa nesie v znamení chorôb, o ktorých sme na Slovensku ešte nepočuli, prípadne sa radia medzi zabudnuté, alebo ich šírenie bolo kontrolou. Nové ohniská žltačky, horúčka Q, norovírusy - to všetko sa aktuálne šíri. U našich susedov rovnako bojujú so zabudnutými ochoreniami. Na čo by sme si mali dať pozor a čo radia odborníci?
Aj keď je leto v plnom prúde a deťom čoskoro končia prázdniny, lekári a zdravotníci môžu hovoriť o pernom lete. Dôvodom sú viaceré choroby, ktoré potrápili či trápia Slovákov. Začalo to nešťastím v polovici júna, kedy zomrel 11-ročný chlapec po nakazením sa amébou. Lekári pri chlapcovi pracovali s diagnózou naeglerióza. Naeglerióza, alebo primárna amébová meningoencefalitída, je zriedkavé ochorenie centrálneho nervového systému, pôvodcom ktorého je meňavka Naegleria fowleri (slzovičkovka zhubná). Ide o organizmus, ktorý sa bežne vyskytuje v rôznych typoch sladkovodného prostredia i v pôde.
Archívne VIDEO Michal Palkovič po koordinačnom stretnutí v súvislosti s výskytom Hepatitídy typu A
Regionálny úrad verejného zdravotníctva Nové Zámky nariadil od nedele (15. 6.) preventívne zavrieť kúpalisko Vadaš v Štúrove, ktoré chlapec navštívil začiatkom júna. Dôvodom je epidemiologické vyšetrovanie v súvislosti s výskytom infekcie spôsobenej Naegleriou fowleri. Hygienici následne v ôsmich vzorkách odobratých v dňoch 14., 15. a 16. júna je k 23. júnu potvrdená prítomnosť potenciálne patogénnych améb z rodu Acanthamoeba (akantaméba) z bazénovej vody a z povrchovej vody z jazera v areáli kúpaliska, informovala hlavná hygienička SR Tatiana Červeňová.
Začiatkom júla sa Slováci dozvedeli o infikovanom personále banskobystrickej nemocnice. Konkrétne bolo infikovaných až 200 zamestnancov, ktorí mali tráviace ťažkosti, zápasili s hnačkami, zvracaním a bolesťami svalov. Informoval o tom web verejnoprávnej televízie STVR. Vedenie si myslelo, že zápasia s ohniskom salmonelózy, no napokon sa laboratórne testy u zamestnancov potvrdili norovírus, ktorý je vysokoinfekčný. „Prenáša sa, či už je to kontaktom s chorým človekom, alebo kontaktom s kontaminovanou stravou, jedlom, alebo aj povrchmi,“ uviedla námestníčka pre ošetrovateľov Monika Trnovcová.
Nevysvetliteľný zápal pľúc a Q horúčka
Následne koncom júla bola medializovaná informácia o 11 hospitalizovaných pacientov, ktorí mali zápal pľúc, bez pôvodcu ochorenia. Tí ležali v bojnickej nemocnici, pričom všetci pacienti mali väzby na obec Ráztočno v okrese Prievidza. „Zaujímavé na týchto prípadoch je to, že buď pochádzajú z obce Ráztočno alebo majú nejaké väzby na túto obec. Napriek tomu, že sa viac ako týždeň zaoberáme diagnostikou tohto ochorenia, jednoznačne sa nám nepodarilo určiť pôvodcu tohto zápalu pľúc, preto sme do toho zapojili i RÚVZ, ktorý má iné možnosti ako nemocnica,“ priblížil námestník pre liečebno-preventívnu starostlivosť nemocnice Ján Krbúšik. Pôvodcom ochorenia zápalu pľúc u ľudí v obci Ráztočno v okrese Prievidza boli napokon nakazené domáce zvieratá.
Krátko na to potvrdili v obci Ráztočno výskyt horúčky Q. Upozornila na to Slovenská akadémia vied (SAV) na základe analýzy Národného referenčného centra (NRC) pre surveillance a laboratórnu diagnostiku rickettsióz. Zástupcovia NRC a Virologického ústavu Biomedicínskeho centra SAV, na ktorom NRC pôsobí, vysvetlili, že Q horúčka je ochorenie spôsobené baktériou Coxiella burnetii. Patogén sa pritom šíri najmä prostredníctvom kontaktu s infikovanými zvieratami, predovšetkým prežúvavcami, ako sú kozy a ovce, a ich produktmi.
„Baktéria je mimoriadne odolná v životnom prostredí a môže sa šíriť vzduchom, pričom infekčné častice sa dokážu preniesť vetrom do vzdialenosti dva kilometre a viac, čo následne môže viesť k ochoreniu bez zjavného kontaktu so zvieratami,“ upozornila Eva Špitálska z NRC. Dodala, že prenos z človeka na človeka je veľmi zriedkavý. „NRC apeluje na obyvateľov, farmárov a pracovníkov v kontakte so zvieratami, aby prijali preventívne opatrenia vrátane dôslednej hygieny a konzumácie iba pasterizovaných mliečnych výrobkov,“ zdôraznila Špitálska. Ide o zriedkavé ochorenie. „Výskyt na Slovensku bol v ostatných 20 rokoch minimálny, ročne bolo do Epidemiologického informačného systému nahlásených do päť prípadov ochorenia,“ spresnil ÚVZ. Dodal, že v územnej pôsobnosti RÚVZ Prievidza so sídlom v Bojniciach, kde sa ochorenie v súčasnosti vyskytuje, naposledy zaznamenali výskyt ochorenia v roku 1996. „Odborní pracovníci RÚVZ stále vykonávajú epidemiologické vyšetrovanie,“ objasnil ÚVZ.
Rast prípadov žltačky na východe Slovenska
Cez leti začalo rýchlo pribúdať prípadov a novylch ohnísk žltačky, respektíve hepatitídy typu A. Ide o prenosné ochorenie, u človeka spôsobuje vírusový zápal pečene. Vírus sa najčastejšie prenáša priamym kontaktom. Choroba sa začína príznakmi pripomínajúcimi chrípku a gastrointestinálnymi príznakmi spojenými s bolesťou brucha, kĺbov, celkovou nevoľnosťou, so zvýšenou teplotou, prítomný býva i tmavý moč. O niekoľko dní sa u väčšiny chorých zjaví žltačka.
Výskyt žltačky typu A v okrese Rožňava zaznamenali hygienici začiatkom apríla v meste Dobšiná, doposiaľ tu evidujú 52 prípadov. Ďalšie ohnisko sa vyskytlo v júni v obci Kobeliarovo, kde bolo do augusta zaznamenaných 27 chorých osôb.
Začiatkom augusta hygienici na východe Slovenska informovali o tom, že pribúdajú počty nakazených ľudí žltačkou typu A. Nové ohnisko zaznamenali v okrese Rožňava. Ochorenie sa vyskytlo u šiestich detí v meste Rožňava, prijaté boli viaceré opatrenia. Na webovej stránke o tom informoval Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) Rožňava. „Nové ohnisko vzniklo v severnej časti mesta Rožňava, v lokalite s nízkym hygienickým štandardom bývania,“ priblížil RÚVZ. Hygienici v meste evidujú šesť chorých detí vo veku do desať rokov, dve z nich navštevujú materskú školu. Ochorenie sa prejavilo bolesťami brucha, zvracaním a hnačkou.
Okrem toho hygienici zaznamenali nové ohnisko aj v okrese Lučenec, konkrétne v obci Šávoľ, epidemiologicky súvisí s predchádzajúcimi prípadmi v lučeneckom okrese. V polovici augusta nové prípady hygienici evidovali aj v obci Podrečany. „Prípad bol vo vekovej skupine 40- až 44-ročných a nebol v epidemiologickej súvislosti s potvrdenými pozitívnymi prípadmi na VHA v meste Fiľakovo a okolitých obciach,“ priblížili hygienici.
RÚVZ o tom informoval na webovej stránke. V uplynulom týždni hygienici zaznamenali v obci Šávoľ jeden prípad hepatitídy typu A, ochorením sa nakazilo maloleté dieťa. „Prípad bol v epidemiologickej súvislosti s potvrdenými pozitívnymi prípadmi na žltačku v meste Fiľakovo a okolitých obciach,“ priblížil RÚVZ. Nárast prípadov v okrese Lučenec zaznamenal RÚVZ začiatkom leta v meste Fiľakovo a v priľahlých obciach. Žltačka mala byť podľa hygienikov do regiónu dovezená zo zahraničia. V súčasnosti hygienici v rámci okresu evidujú neaktívne ohnisko v obci Bulhary a päť aktívnych ohnísk vo Fiľakove a v obciach Šíd, Tomášovce, Radzovce a Šávoľ. Doposiaľ zaznamenali celkovo 39 ochorení, v 31. kalendárnom týždni pribudli dva prípady.
Prípadov žltačky pribúda aj v rómskej osade Jegenéš v okrese Galanta, a to celkovo osem nových prípadov. Hygienici zaznamenali v osade celkovo 26 prípadov žltačky, prvé ochorenie bolo hlásené v polovici júna. Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Galante o tom informoval na svojom webe. „V okrese Galanta evidujeme epidemický výskyt ochorenia na VHA v komunite žijúcej v podmienkach s nízkym hygienickým štandardom bývania v osade Jegenéš v obci Tomášikovo. Prvé ochorenie bolo hlásené 18. júna u žiaka základnej školy vo vekovej skupine päť- až deväťročných,“ priblížili hygienici. Kumulatívne bolo hlásených ku dňu 4. augusta z tejto osady 26 ochorení na žltačku.
Detská fakultná nemocnica (DFN) Košice eviduje v súčasnosti troch pacientov hospitalizovaných so žltačkou. Uviedol to z nemocnice medicínsky námestník pre chirurgické odbory Tomáš Andráš. Podľa jeho slov ide o tri deti z okresu Spišská Nová Ves vo veku nad desať rokov. „Ich stav je stabilizovaný,“ uviedol s tým, že kapacita lôžok je v súčasnosti postačujúca. Z informácií zverejnených na webovej stránke Úradu verejného zdravotníctva SR vyplýva, že minulý mesiac zaznamenali regionálne úrady verejného zdravotníctva v rámci východného Slovenska najviac prípadov vírusovej hepatitídy typu A (VHA) v okrese Poprad, a to 53 ochorení. Nasleduje okres Rožňava s 20 prípadmi a okres Michalovce so 17.
Pomohlo by očkovanie, apelujú lekári
Hygienici evidujú desiatky nových prípadov, z čoho vyplýva vyššie zdravotné riziko pre verejnosť. Situácia už spôsobila zrušenie niektorých festivalov a verejných podujatí. Regiónu by mohlo podľa lekárov pomôcť očkovanie obyvateľstva proti žltačke.
„Je pravda, že žltačka sa vyskytuje najmä v oblastiach s nižšími hygienickými štandardmi. To však neznamená, že ju nemôžete dostať aj vy – stačí zle umyté ovocie alebo zelenina a nakazíte sa. Ak bývate neďaleko ohnísk nákazy alebo sa radi zúčastňujete letných hromadných podujatí, odporúčam túto formu prevencie,“ vysvetľuje revízna lekárka zdravotnej poisťovne Union, Ingrid Dúbravová.
Problémom je, že žltačka má veľmi dlhú inkubačnú dobu – až 50 dní, počas ktorých môže nakazený šíriť vírus bez toho, aby o tom vedel. O necelé dva mesiace tak môžeme ostať prekvapení, kde všade na Slovensku už toto ochorenie máme. „V čase, keď sa žltačka šíri rýchlejšie a zasahuje aj spoločenský život obyvateľov by sme radi pripomenuli, že svojim poistencom poskytujeme príspevok vo výške 50 % z ceny vakcíny proti hepatitíde typu A alebo kombinovanej vakcíny proti hepatitíde A a B. O príspevok je možné požiadať cez mobilnú aplikáciu Union alebo online formulár. Stačí nahrať doklad o zaplatení vakcíny,“ uvádza hovorkyňa poisťovne Beáta Dupaľová Ksenzsighová.
Podľa lekárky je očkovanie vhodné pre dospelých, ale aj pre deti. Tie sa už o niekoľko týždňov budú vracať do škôl, kde je riziko nákazy ešte vyššie. „Deti sa ponáhľajú cez prestávku stihnúť toaletu, ale ruky si už neumyjú. Podávajú si kľučky a žltačka sa šíri. Hepatitída typu A pritom môže výrazne obmedziť každodenný život pacienta – od dlhodobej PN až po hospitalizáciu. Očkovanie je bezpečný a dlhodobo účinný spôsob, ako sa chrániť pred žltačkou a predísť následkom,“ dopĺňa I. Dúbravová.
Poplach vo Zvolene
Vo Zvolene zažívajú nápor na lekárov a zdravotníkov. Miestna nemocnica musela už aj obmedziť návštevy, dôvodom je črevná viróza, ktorá zúri v meste. Do nemocnice totiž prišlo niekoľkonásobne viac pacientov s týmto ochorením, ako je v lete bežné. Informuje portál tvnoviny.sk.
„Momentálne na urgentnom príjme evidujeme štvornásobný nárast gastroenteritíd a dvojnásobne viac dyspeptických ťažkostí,“ hovorí vedúca sestra na urgentnom príjme Katarína Liptáková. Tým, ktorí majú príznaky virózy, pomáha doplniť v tele tekutiny či nasadiť diétu a lieky na tlmenie príznakov. „Momentálne máme najviac dospelých pacientov, ale chodia aj seniori a teraz začali pribúdať pacientky v štádiu tehotenstva,“ tvrdí vedúca sestra.
Ľudia špekulujú, že na vine je pitná voda. To však regionálni hygienici rázne odmietajú. „Pracovníci RÚVZ Zvolen pravidelne vykonávajú monitoring pitnej vody zo všetkých vodovodov v rámci územnej pôsobnosti. Takisto je pitná voda monitorovaná Slovenskou vodárenskou spoločnosťou. Výsledky sú vyhovujúce, čiže nepredpokladáme, že by sa ochorenie šírilo z pitnej vody,“ uviedli zvolenskí hygienici. Upozornili na to, že je dôležité dbať na zvýšenú hygienu rúk, najmä pred jedlom, po návšteve toaliet, či po návrate z verejných priestorov.
U našich susedov cholera
Ešte v polovici júla potvrdili v Poľsku prípad cholery, ktorú u našich severných susedov roky nezaznamenali. Ba čo viac, dlhé obdobie nebola zaznamenaná ani na Slovensku. Išlo o pacientku, ktorú museli hospitalizovať v nemocnici v Stargrade, no po prevalení výsledkov testov ju museli presunúť do infekčnej nemocnice v Štetíne. Výsledky pritom potvrdili dve nezávislé laboratóriá. "Máme pacientku, u ktorej bola zistená cholera. Je to pre nás prekvapivé, pretože sme v Poľsku v posledných rokoch takéto prípady nezaznamenali," uviedol poľský hlavný hygienik Paweł Grzesiowski pre portál Polsat News.
Aj keď sa cholera radí medzi tzv. zabudnuté choroby, to, že sa objavila v Poľsku, nie je najväčší problém hygienikov. Tým v súčasnosti je skúmanie, kde sa pacientka nakazila. Dôvodom je, že žena necestovala do zahraničia. "To je teraz náš hlavný problém,“ povedal Grzesiowski. To znamená, že hygienici musia odobrať množstvo vzoriek z prostredí, kde sa žena nachádzala a kde mohlo dôjsť k nákaze. Na Slovensku sa cholera nevyskytla od roku 1970.
