Otvorený ROZHOVOR so šéfom známej značky Zajo: TAKTO ustál turbulentné časy! Aké sú jeho plány do budúcna?

- Keď sa pozriete späť na začiatky, kedy ste predávali „golfky“ z auta, čo bola najdôležitejšia lekcia o slovenskom trhu, ktorú ste sa vtedy naučili a ktorá platí dodnes? -

Najväčšia lekcia bola, že nikdy nebudeš dobrý pre všetkých, to skrátka nejde. Keď som ako mladý chalan začínal, tak sa mi všetci smiali a neverili. Obchodníci hovorili, že neprežijem ani týždeň. Dnes po 29 rokoch sme zvíťazili v recenziách outdoorových produktov v troch najvýznamnejších nemeckých časopisoch. Na Slovensku nerozhoduje len produkt, ale aj vzťah. Ľudia vám musia veriť, musia cítiť, že za značkou stojí konkrétny človek, nie len marketing. To platí aj dnes. Značku si u nás nekupujete z regálu – kupujete si príbeh.

- Podnikať na Slovensku 29 rokov znamená prejsť si rôznymi ekonomickými fázami. Čo považujete za najväčšiu prekážku a naopak, najväčšiu výhodu budovania globálnej značky zo Slovenska? -

Najväčšia prekážka je, že som od začiatku (od r. 1996, pozn.) nemal možnosť pracovať v európskom priestore, boli sme limitovaní veľkosťou trhu a nebolo možné hneď pôsobiť na cudzích trhoch. Paradoxne to, že tu často nemáte oporu v systéme a podmienky sa menia zo dňa na deň, vnímam ako konkurenčnú výhodu. Naučili sme sa žiť a prežiť v ťažších podmienkach, v nekomfortnej zóne.

- Naviažem na aktuálnu verejnú diskusiu, keďže sa objavujú vo verejnom priestore názory, že Európska únia nám škodí a mali by sme zvážiť vystúpenie. Čo by to znamenalo pre vaše podnikanie ale aj celkovo pre slovenských podnikateľov? -

Budem hovoriť za nás. Myslím si, že by to malo veľmi negatívne dôsledky. Export, logistika, pohyb tovaru, colné režimy – to všetko dnes funguje vďaka tomu, že sme v EÚ. Ak sa z toho dobrovoľne odstrihneme, budeme podnikať na vlastný účet v zatvorenom priestore. A to si slovenský biznis nemôže dovoliť. Podľa mňa by sme si odrezali cestu k rastu.

- Vaša značka prešla evolúciou od lokálnej výroby k presunu do Ázie, do fabrík globálnych gigantov. Aký bol presný bod zlomu, kedy ste si uvedomili, že lokálna výroba už nestačí na konkurenciu? Nevnímate to ako stratu časti slovenskej identity? -

Bod zlomu bol, keď nám slovenskí výrobcovia prestali stíhať technológiou aj kvalitou. A keď som zistil, že v Ázii šijú tie isté fabriky ako pre veľké svetové značky – len efektívnejšie. V roku 2000 sme začali šiť v Rumunsku, o tri roky nekôr už v Ázii. Slovenská identita nie je o tom, kde to ušijeme, ale akú hodnotu prinášame ľuďom. A tú si držíme dodnes.

- Definujete sa ako „malý, rýchly a agilný“. V čom konkrétne spočíva táto agilita v porovnaní s gigantmi ako Decathlon na jednej strane a prémiovými značkami ako Patagonia na druhej? Kde je presne vaše bojové pole? -

My nerozhodujeme na výboroch. Dnes sa niečo udeje – a zajtra máme nový produkt alebo dokážeme prispôsobiť stratégiu. To je naša výhoda. Nestaviame obchody po celej Európe, ale ideme online a cielene. Naším bojovým poľom je férová kvalita za dostupnú cenu pre bežných ľudí, ktorí chcú ísť do prírody a potrebujú dôverovať tomu, čo majú na sebe.

- Vaša stratégia je postavená na ponuke vysokej kvality za dostupnú cenu. Tento model je však náchylný na externé šoky. Ako dnes riadite toto riziko, aby sa situácia z roku 2020 neopakovala? Zmenili ste maržovú politiku? -

Nikdy nedokážeme ovplyvniť externé faktory ako je vojna či pandémia. Keď utekáte pred vojnou, aby ste si zachránili život a aby ste ochránili rodinu, asi nebudete uvažovať nad tým, aké oblečenie do prírody si kúpite. Máte jednoducho iné priority, ceny nepotrebných výrobkov klesajú. Marže sme si dokázali postrážiť pred covidom a aj po pandémii a strážime si ich dodnes. Kríza nás naučila nehrať vabank – ale ani nerezignovať na našu filozofiu.

- Ak sa vrátime problémom z roku 2020, vaše oficiálne stanovisko bolo, že za konkurzom Zajo Outdoor nebol kalkul. Spoločnosť Zajo Design však bola založená už v roku 2018, v čase, keď sa firme podľa finančných výsledkov darilo. Ako vysvetlíte toto načasovanie? Mnohí to vnímajú ako prípravu na oddlženie. -

Nešlo v žiadnom prípade o kalkul alebo pripravované oddlženie, to je hlúposť aj zo svojej podstaty. Veď predsa dlhy v Zajo outdoor vznikli práve pre pandémiu covid a počas nej. Nemohli sme predávať v kamenných predajniach, pretože štát rozhodol ich plošne zatvoriť. Nie preto, že by sme chceli, ale preto, že sme museli. Navyše spoločnosť Zajo design vznikla už v roku 2018, čiže to nebola nová firma. Takýchto spoločností, ktoré máme založené a v nejakom čase ich začneme využívať, máme aj dnes niekoľko. Je to bežné podnikateľské správanie. V roku 2018 a 2019 sme otvorili šesť nových prevádzok. Asi by sme to nerobili, ak by sme plánovali firmu zavrieť. Tvrdím to s plnou vážnosťou a zodpovednosťou voči zákazníkom a verejnosti opätovne a veľmi otvorene. Nešlo o žiaden kalkul, ale o pragmatickú reakciu na kolaps. S odstupom času si myslím, že sme celú vec mali odkomunikovať lepšie a zrozumiteľnejšie.

- Vo verejnej debate bol váš krok označený za akýsi „klasický slovenský podnikateľský postup“. V zmysle, že sa zbavíte dlhov a pokračujete ďalej v pôvodnom biznise. Ako osobne vnímate túto kritiku? -

Ako nefér, pretože všetky peniaze, ktoré sme získali z predaja majetku išli na zaplatenie záväzkov. Boli to banky, colný úrad, poisťovne, zamestnanci alebo obchodní partneri. Záväzky však boli vyššie ako peniaze získané z predaja majetku. Kamenné predajne ostali zatvorené, prenajímatelia ale napriek tomu od nás požadovali platiť nájomné a trvali na platnosti zmluvy. Čiže my sme nemohli ďalej predávať tovar a zarobiť peniaze, ale výdavky na nájmy, platy zamestnancov a chod firmy sme mali mať naďalej. To v praxi znamenalo asi 150 tisíc eur mesačne. Keďže Zajo outdoor fungovala výsostne na predaji v kamenných predajniach, čo iné som mohol v tejto situácii robiť? My ani nikto iný vtedy netušil, či pandémia a zavreté predajne budú trvať mesiac, pol roka alebo rok (pandémia covid napokon trvalo do konca roku 2021, pozn. redakcie). Ja som vtedy chránil značku, ľudí, zákazníkov, to, čomu som veril a dovtedy venoval 25 rokov svojho života. Všetko sme riešili transparentne, legálne a bez zvýhodnenia kohokoľvek. Neobohatil som sa, iba som sa snažil zachrániť, čo sa dalo.

- Asi budete súhlasiť, že zanechanie dlhov v starej firme a pokračovanie v ziskovom podnikaní v novom je postup, ktorý tradične poškodzuje podnikateľské prostredie na Slovensku. Ako by ste argumentovali pred mladým podnikateľom, že toto nie je správna cesta, aj keď je legálna? -

To nie je korektne postavená otázka, pretože je absolútne kľúčové rozlišovať v akej situácii a za akých okolností k tomu prišlo. Ak niekto účelovo zanechá vo firme dlhy a obohatí sa na niekoho úkor, je to trestný čin. To, čo sa stalo nám, bol ale vplyv tretej moci, a nie vopred pripravený vypočítavý krok. Ja som neprepísal svoje podiely na tretiu osobu, ani som novú firmu nenapísal na nejakého “bieleho koňa”, neriadim firmu z pozadia, som tu a teraz. Len od covidu som zaplatil na daniach osem miliónov eur. Zajo je dnes jedna z mála slovenských značiek, ktorú poznajú aj v zahraničí. Ak ma niekto označuje za podvodníka alebo špekulanta bez znalosti faktov a okolností, považujem to skôr za odraz jeho vnútorného sveta. Pocit, že ste niekomu niečo dlžní – aj keď len v očiach verejnosti – vás bude sprevádzať dlho. Mladému človeku by som povedal, že najdôležitejší kapitál je dôvera. Tá sa buduje celý život, i keď nikdy nedokážete ulahodiť všetkým.

- Určite ste ale museli zápasiť s niečím, ako pokles dôvery v očiach obchodných partnerov a dodávateľov. Pocítili ste nejakým spôsobom dopady reputačného dlhu? Ako ste sa s tým vyrovnali? -

Samozrejme, človek to cíti. Musíte znova a znova dokazovať, že hráte fér. U nás sa to podarilo len vďaka tomu, že ľudia videli, že sme všetko zaplatili, nikoho neoklamali a pokračujeme čestne. Všetci naši obchodní partneri mali všetko zaplatené. Čas a konzistentné správanie sú jediná odpoveď. Mám absolútne čisté svedomie, nič neskrývam. Ak bude treba, budem trpezlivo vysvetľovať kedykoľvek o to niekto prejaví záujem.

- Poďme ale do súčasnosti. Hovoríte o budovaní „hnutia Outdoor to the people“. Čo to konkrétne znamená v praxi? Aké sú merateľné ciele tohto hnutia, okrem predaja produktov? -

Je to naša snaha vrátiť ľudí do prírody – bez patosu a bez tlaku na výkon. Pripravujeme projekt podpory turistických útulní, tvoríme obsah, ktorý motivuje ľudí spomaliť. Ak si má niekto cez víkend obliecť Zajo a ísť do hôr – splnili sme cieľ. Predaj je len vedľajší efekt. Nepotrebujeme merať to, čomu veríme a o čom sme presvedčení. Chceme motivovať ľudí spomaliť a vrátiť ich tam, kde budú štastní.

- V roku 2019 ste hovorili o tom, že rozhodnutia už nestoja na vás a máte silný, samostatný tím. Stále to platí aj po turbulentných rokoch a reštrukturalizácii? Aká je vaša rola vo firme dnes? -

Platí to. Máme tím, ktorý dôverne pozná značku, produkt aj zákazníka. Ja som dnes viac stratég a mentor. Ale ak treba, sadnem si do skladu aj k zákazníckemu servisu. Firma má byť živý organizmus, nie pyramída.

- Obdobie okolo roku 2020 bolo poznačené masívnymi problémami so zákazníckym servisom a logistikou. Sú tieto procesy dnes už plne stabilizované a pripravené na ďalší rast a expanziu? -

Áno. Urobili sme obrovský kus práce – od interného systému po zjednodušenie logistiky. Dnes vybavujeme objednávky rýchlejšie, komunikácia je prehľadná a systém má kapacitu rásť spolu s nami.

- Aké sú vaše konkrétne plány na expanziu na západné trhy, kde je konkurencia najsilnejšia a zákazník mimoriadne citlivý? -

Ideme cez online – Amazon, vlastný e-shop a lokálne marketingové kampane. Zameriavame sa na nemecký trh. Nechceme ísť masovo, chceme ísť cielene a zanechať dojem. Kvalita a dôvera sú tam ešte dôležitejšie ako inde. Zákazníci sú dnes citliví všade, nielen v Nemecku a myslím si, že na to majú plné právo. Každého jedného zákazníka vnímam mimoriadne vážne.

- Váš syn bol spomínaný v kontexte generačnej výmeny. Ako aktívne pripravujete firmu na prechod na ďalšiu generáciu a akú rolu v nej bude zohrávať? -

Snažíme sa vystavať štruktúru firmy, ktorá nebude stáť na mne. Hľadáme to najsprávnejšie riešenie. Spolu sme v tom už 10 rokov, prešiel si všetkými oddeleniami, dnes zastáva významnú pozíciu, ale zároveň plne rešpektujem jeho voľbu, či bude alebo nebude mojim nástupcom. Veľmi si cením, že mi s firmou pomáha a maximálne mu dôverujem.

- Ak by ste mohli zmeniť jedno kľúčové rozhodnutie vo svojej podnikateľskej kariére, ktoré by to bolo a prečo? -

Neľutujem žiadne svoje podnikateľské rozhodnutie, každé jedno som učinil v danom čase najlepšie ako som vedel.

- Čo je najväčšia výzva pre značku Zajo v nasledujúcich piatich rokoch? -

Dostať ľudí späť do prírody. Inšpirovať ich, aby spomalili a aby vyhľadávali pokoj v duši práve tam. Rovnako tak, ako nie je našou ambíciou vyrobiť najľahšiu, najnepremokavejšiu, najzbaliteľnejšiu a všetky tie “naj” bundu, ľudia nemusia robiť naj túry, výstupy, jednoducho stačí, aby boli v prírode. Nemusia byť naj, stačí, ak budú dobrí. Ak sa nám k tomu podarí ľudí inšpirovať, budem šťastný. My dnes vyrábame kavlitné výrobky, ktoré sú dosť dobré na 90% aktivít, ktoré ľudia robia v prírode alebo pri cestovaní. V čase, keď sa z outdooru stáva mainstream, musíme ostať verní tomu, čím sme začínali – že to robíme pre ľudí, ktorí chcú ísť von. Bez pózy, bez veľkých slov. Len kvalitné veci, ktoré vydržia. Tak ako naša značka.