BRATISLAVA – Priznáva, že k poklesu preferencií v prípade ich strany došlo, ale hovoriť o nejakom prepade považuje za prehnané. Stratu pripisuje tomu, že Peter Pellegrini ako silný líder na seba viazal voličov. Nový predseda to mal podľa neho náročné. Pred blížiacim sa snemom poukazuje na úspechy ministrov Hlasu-SD a pripúšťa, že by ich mali so značkou strany spájať viac. O straníckej politike, situácii v koalícii, ale aj o tom, kde sú ich červené čiary a ako je to s otváraním II. pilier sme sa rozprávali s ministrom práce Erikom Tomášom (Hlas-SD).
V parlamente vám prešiel tzv. "zákon proti lenivosti“, ako býva označovaný. Ide o projekt Práca namiesto dávok, ktorý má motivovať ľudí pracovať. Ak nezamestnaný odmietne ponuku primeranej práce, môže prísť o dávku na jeden až tri mesiace. Čo si od tejto zmeny sľubujete?
- Cieľ je jasný. Od začiatku hovorím, že každý človek, ktorý môže pracovať a nič mu v tom nebráni, by mal pracovať a postarať sa tak seba, o svoju rodinu a o svoju budúcnosť. Určite nič nevyrieši, ak ten človek len leží doma na posteli a pozerá do steny. Preto sme zákon aj nazvali „zákon proti lenivosti.“ Vôbec sa nemá dotýkať ľudí, ktorí z objektívnych príčin pracovať nemôžu, či už ide o sociálne alebo zdravotné dôvody a podobne. Títo ľudia sa nemajú čoho obávať, lebo zákon pozná výnimky. Chceme dosiahnuť to, že síce máme na Slovensku historicky najnižšiu nezamestnanosť, z čoho sa tešíme, ale stále je tu pomerne veľká skupina ľudí, ktorí nepracujú. Pokiaľ takto budeme ľudí motivovať do práce – samozrejme, musí to ísť ruka v ruke s vhodnou pracovnou ponukou, pretože bez toho to nejde – tak pevne veríme, že týmto ľuďom dokážeme zmeniť život. Keď začnú pracovať, budú mať pravidelný príjem, odvádzať odvody, budú mať aj na dôchodky a zdravotné poistenie.
Čo je tá škála toho, čo je primeraná pracovná ponuka, aby človek neskončil v zamestnaní na ktoré nemá vzdelanie a kvalifikáciu?
- Keď som hovoril, že zákon pamätá aj na to, ktorí ľudia dostanú výnimku, tak rovnako zákon pamätá aj na vhodnosť pracovnej ponuky. A to nie je ani naša novela zákona, ale v súčasnosti už platný zákon, ktorý pozná definíciu vhodnej pracovnej ponuky. Sú tam presne vymenované kritériá, čo tá vhodná pracovná ponuka obnáša. Úrad práce bude musieť ponúknuť uchádzačovi pracovnú ponuku vzhľadom na jeho pracovne zručnosti, spôsobilosti a schopnosti. Je to fér ponuka. Pokiaľ mu štát vhodnú pracovnú ponuku neponúkne, zostáva mu dávka v hmotnej núdzi, pokiaľ mu ju ale ponúkne a on ju odmietne, pretože sa mu pracovať nechce, tak prečo by takýto človek mal dostávať sociálnu dávku z daní ľudí, ktorí pracujú. Toto nie je fér.
Nedali sme si žiadne merateľné ciele. Vieme, že máme asi 123-tisíc poberateľov dávky v hmotnej núdzi a z tejto skupiny sme asi 50-tisíc ľudí identifikovali ako tých, ktorí by ešte mohli pracovať. Nehovorím, že zamestnáme všetkých 50-tisíc ľudí týmto spôsobom, ale každý jeden človek navyše, ktorý riadne pracuje, zarobí si na seba, pre svoju rodinu, odvedie odvody, pomáha sebe aj štátu a toto je cieľom nášho zákona a chcem poďakovať, že v parlamente prešiel.
V rámci kritiky zaznel aj argument, že ide o zákon namierený proti Rómom. Rozmýšľali ste pri jeho tvorbe o tom, že môže byť vnímaný aj takto?
- Nie. Toto sa snažia podsúvať verejnosti nejakí opoziční politici. Pred rokom, keď som ten zámer ešte len predstavoval, som jasne povedal, že tento zákon sa bude týkať všetkých nezamestnaných poberateľov dávky v hmotnej núdzi bez ohľadu na to, či je niekto Róm alebo nie. Ak sa to snaží niekto takýmto spôsobom koncentrovať na Rómov, je to len politikárčenie. Najlepším dôkazom toho, že to tak nie je, je to, že túto iniciatívu od začiatku podporuje splnomocnenec vlády pre rómske komunity, ktorý v tom tak ako aj my vidí šancu pre Rómov zamestnať sa a zmeniť svoj život a svoju budúcnosť a to nie iba sebe, ale aj svojim deťom. A mimochodom, keď už sme pri tom, kto túto iniciatívu podporuje a kto ju kritizuje, tak treba povedať, že táto iniciatíva bola riadne prerokovaná na zasadnutí tripartity a teda so sociálnymi partnermi a podporujú ju absolútne všetky zamestnávateľské zväzy. KOZ ako jediné vyhadrilo určitý nesúhlas s týmto návrhom, ale opakujem, drvivá väčšina sociálnych partnerov podporuje túto našu snahu a to sa veľmi teším.
Prešla by som k strane Hlas-SD. Posledné prieskumy ukazujú, že ste za posledné mesiace prišli o časť voličov. Čomu to pripisujete?
- Najskôr treba povedať, že z poklesu preferencií strany Hlas-SD sa stala nejaká veľká téma a interpretuje sa to tak, ako by strana Hlas-SD bola už niekde na 8 percentách, alebo niečo podobné. Pritom sú rôzne prieskumy – teraz aktuálny prieskum AKO ukázal 12 percent strane Hlas-SD, predtým FOCUS takmer 11 percent. Áno, k určitému poklesu došlo, ale hovoriť o nejakom prepade je prehnané. Pripisujeme to jednoduchej veci – mali sme silného lídra Petra Pellegriniho, ktorý na seba viazal väčšinu voličov. Takto to v stranách so silnými voličmi je. Peter Pellegrini sa stal prezidentom a každý, kto by nastúpil na čelo našej strany po ňom, by to mal ťažké. Teším sa, že sme v Hlase dobrá partia a že ministri podávajú zjavne slušné výkony, lebo keď si zoberiete ministrov za stranu Hlas-SD, tak patria k najdôveryhodnejším. Chybu vidím v tom, že to nevieme pretaviť do značky Hlas-SD. Naše činnosti a úspechy by sme mali viac spájať so značkou Hlasu.
Zmenila sa strana po odchode Petra Pellegriniho do prezidentského paláca?
- Nevnímam odklon od našich základných hodnôt. Často nám vyčítajú to, že sa málo vymedzujeme voči strane Smer-SSD. Myslím, že Hlas-SD, pokiaľ ide o nejaké témy, tak vždy zaujíma stanoviská, ktoré sú zrozumiteľné. Napríklad pri zahraničnej politike máme rozdielny názor na to, že sú tu určití politici Smeru, ktorí hovoria, že sa treba zamýšľať aj nad možnosťou opustenia Európskej únie. Toto je pre Hlas červená čiara. Jasne hovorím, že strana Hlas-SD nebude nikdy súčasťou takej vládnej koalície, ktorá by čo i len iniciovala nejaké kroky k vystúpeniu z EÚ. Pre nás je EÚ životný priestor a rovnako sa hlásime k záväzkom, ktoré máme voči NATO. A toto je aj jasný postoj strany Hlas-SD k zahraničnej politike. Samozrejme, znamená to tiež byť v EÚ so suverénnou politikou – s právom veta.
Ste spokojný s tým, ako stranu vedie Matúš Šutaj Eštok?
- Matúš Šutaj Eštok, ako som povedal, prebral stranu po silnom charizmatickom lídrovi, ktorý sa stal prezidentom SR, čo len svedčí o tom, aký bol obľúbený. Mal to náročné, ale mal podporu užšieho vedenia a ani zo štruktúr strany som nezaznamenal, že by zaznievali nejaké hlasné výhrady. Ideme ďalej, naše preferencie sú objektívne medzi 10 až 12 percent. Čo by iné strany dali za dvojciferné preferencie. 21. júna budeme mať snem, na ktorom urobíme odpočet našich výsledkov a zároveň predstavíme aj víziu na ďalšie obdobie.
Je momentálne na stole otázka výmeny predsedu strany?
- Nie. Táto otázka v strane Hlas-SD na stole nie je a ani nikto túto tému neotváral.
V rozhovore sa ďalej dozviete:
- Čo hovorí na to, že by mal byť údajne horúcim kandidátom na nového šéfa strany?
- Či Hlas-SD podporí prelomenie veta prezidenta
- Čo chcú počuť od splnocnenca vlády Petra Kotlára
- Kde sú pre neho a stranu Hlas-SD červené čiary pri konsolidácii
- Či vláda bude otvárať II. pilier a koho sa to dotkne
Viac vo VIDEOROZHOVORE TU:
