BRATISLAVA - Bežný konzument mediálneho obsahu sa už v aktuálnej politickej situácii môže strácať a príčiny možného rozpadu či súdržnosti vládnej koalície sa začínajú vo veľkom miešať a prestáva byť jasné, kto môže za čo. Doterajšie rokovania však ukázali jednu vec, a síce že premiér Robert Fico sa za veľkým stolom už dohodol so "zostatkom" koaličných partnerov na budúcnosti jednotlivých rezortov a zmenil sa aj pomer. Pri stole sa však okrem huliakovcov, ktorí by mali byť "vybavenou záležitosťou", nenachádzali tiež migaľovci, ktorí si kladú zásadné podmienky, na ktorých sa to zrejme celé zaseklo a môže sa to tiahnuť ešte dlhé týždne.
archívne video
Početné koaličné rokovania stoja a padajú na tom, že sa musí vytvoriť stabilná parlamentná väčšina, ktorá nebude pozostávať len z toho najkrehkejšieho počtu - 76 poslancov. Koalícia v septembri 2023 začínala s počtom 79, čo je počet, ktorý chce opätovne a na základe nového dodatku ku koaličnej zmluve dosiahnuť aj teraz.
Správa dňa
Koalícia v zložení Andrej Danko, Tomáš Taraba, Matúš Šutaj Eštok, Peter Žiga, Robert Kaliňák a Robert Fico za jedným stolom označila minulý týždeň za "správu dňa" iniciovanie prídavku ku koaličnej zmluve. "Vzhľadom na skutočnosť, že prišlo k zníženiu počtu členov poslaneckých klubov Hlasu-SD a SNS, predseda strany Smer-SSD Robert Fico, predseda strany Hlas-SD Matúš Šutaj Eštok a predseda strany SNS Andrej Danko podpísali dodatok ku koaličnej zmluve, na základe ktorého sa doterajší pomer rozdelenia členov vlády 7 (Smer-SSD) 7 (Hlas-SD) 3 (SNS) mení na pomer 9 (Smer-SSD) 6 (Hlas-SD) 2 (SNS)," predstavil premiér Fico nové pomery síl, ktoré budú v koalícii odteraz panovať.
Za stolom chýbali zástupcovia rebelov z jedného a aj druhého tábora
Od uverejnenia tejto správy dňa tak politická verejnosť nemá ďalšie kľúče, podľa ktorých by mohli detekovať vývoj vládnej krízy a keďže ju Fico zverejnil krátko pred svojou cestou do Washingtonu, z ktorého sa už vrátil, nedalo sa predpokladať, že by bol nejaký verejný výstup poskytnutý médiám.
Záhadou však bolo, že na spoločnej fotografii spoločného stola chýbali zástupcovia takzvaných huliakovcov a migaľovcov. U prvej spomínanej skupiny sa dá predpokladať, že sa dohodla na budúcom zástupcovi preberaného športového rezortu. Ministrom športu by totiž mal byť Rudolf Huliak a akosi sa predpokladalo, že aj druhý tábor bude uspokojený ministerským kreslom. Ide o rezort investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie - MIRRI. Tomu by mohol podľa kuloárnych informácií šéfovať práve primátor Kežmarku a poslanec Ján Ferenčák, ktorý ešte stále figuruje ako člen Hlasu, narozdiel od Radomíra Šalitroša a Samuela Migaľa.
Migaľovci sú zrejme príčinou dlhších rokovaní, nechcú sa stotožniť s niektorými názormi koalície
Ak verejnosť hľadá miesto, kde sa práve tieto rokovania zasekli a prečo sa zrejme omeškajú schvaľovania ďalších zákonov v parlamente, je to pravdepodobne skupina nespokojných okolo Samuela Migaľa.
Denník SME uverejnil informáciu, že práve migaľovci sú článkom, ktorý nesúhlasí s niektorými zásadnými postojmi koalície. Na tom sa práve postavili všetky koaličné rokovania. Treba dodať, že bez trojice migaľovcov koalícia nemá šancu dosiahnuť na "pohodlnú" väčšinu 79 hlasov a situáciu komplikuje aj fakt, že budúcim predsedom parlamentu sa má stať minister MIRRI Richard Raši z Hlasu, po ktorom by tak ostala prázdna stolička.
Migaľovci odmietali niektoré veci schváliť už na konci roka 2024, a išlo hlavne o návrhy z dielne SNS. Diskusie boli o legislatívnych zmenách o mimovládnych organizáciách, SNS zrejme nemôže rátať ani s podporou pri voľbe členov Rady STVR. Podľa všetkého sa na funkciu predsedu chce dostať terajší šéf služobného úradu na ministerstve kultúry a pravá ruka Martiny Šimkovičovej - Lukáš Machala.
Dá sa predpokladať, že ak sa im nevyjde v ústrety, môže to otvoriť nový konflikt pri prípadnej podpore či nepodpor Rašiho na funkciu šéfa parlamentu.
Môžu vybaviť ešte viac, ale zároveň môžu spustiť reťazec udalostí k predčasným voľbám
Dajú sa teda predpokladať dve zákonitosti. Ak migaľovci svoj zásadový postoj nezmenia, môže ísť o pokus zlepšiť si vyjednávaciu pozíciu, no zároveň je tu riziko druhej zákonitosti - že premiér už nemusí v tomto období docieliť zlepenie pohodlnej väčšiny. Sám sa mal vraj vyjadriť, že v prípade 76 hlasov ide podľa neho o neprijateľný stav a je otázne, čo by v takom prípade nasledovalo, no zrejme ani predčasné voľby nie sú mimo hry. Sám Smer deklaroval, že je pripravený aj na ne.
