BRATISLAVA – Očkovanie detí je v súčasnosti mimoriadne kontroverzná téma. Kým jedni očkovanie detí proti koronavírusu podporujú všetkými desiatimi, iní tvrdia, že sa tým deti vraždia. Odborníci však sú za to, aby sa deti dali zaočkovať, pretože práve v tretej vlne, v ktorej zúri delta variant, budú práve oni najohrozenejšou skupinou. Aké sú však ďalšie dôvody?
Podľa genetičky z projektu Genotipo Dominiky Valent Raffajovej je očkovanie detí vo všeobecnosti kontroverznou témou. A to z dôvodu povinného očkovania. Tieto očkovania by deti mali absolvovať, avšak, sú tu isté skupiny ľudí, ktoré očkovanie detí doslova odmietajú. A tak isto je kontroverznou témou aj očkovanie detí proti koronavírusu. V súčasnosti je schválené očkovanie detí nad 12 rokov.
Archívne VIDEO Odborníci prosia rodičov, aby dali zaočkovať svoje deti proti KORONAVÍRUSU: Toto im hrozí!
Podľa genetičky by však rodičia mali uvažovať o očkovaní detí v prípade, ak majú rizikové povolanie a stretávajú sa s veľa ľuďmi. Rovnako upozornila, že aj návšteva škôl môže byť pre deti v súčasnosti rizikovejšia. „Vo viacerých krajinách, kde už začal školský rok, majú nárast prípadov ochorenia COVID-19,“ vysvetlila Raffajová. Ako dodala, v súvislosti s tým, že deti boli za posledný rok a pol najmä doma a nie v školách, čo zvyšuje ich mentálne ochorenia.
„Pokiaľ sa jedná o jediného človeka bubliny, ktorý je nezaočkovaný, môžeme si očkovaním dieťaťa znížiť šance na prinesenie infekcie domov. Pokiaľ majú deti blízke vzťahy a časté návštevy (prípadne spolu bývajú) so svojimi starkými, prípadne klinicky ohrozenými ľuďmi, je dobré sa zamyslieť nad očkovaním dieťaťa,“ konštatovala genetička. Rovnako upozornila, že ak žena plánuje tehotenstvo, prípadne je tehotná, bolo by dobré, ak by sa stretávala len s ľuďmi, ktorí sú zaočkovaní a minimalizovala tak riziko nákazy. „V neposlednom rade je potrebné vnímať aj lokálne percento celkovej zaočkovanosti, v niektorých oblastiach môže byť pomerne vysoké, v iných zas pomerne nízke. Toto ovplyvňuje všeobecné riziko nakazenia sa,“ napísala vedkyňa.
Pozor na rizikové faktory
Ako následne dodala, na začiatku pandémie si odborníci a vedci mysleli, že deti nový koronavírus nepostihuje, prípadne majú len slabé či mierne príznaky, čo je doteraz viac-menej pravda. Deti majú vo väčšej miere asymptomatické infekcie, ktoré trvajú v priemere kratšie, ako infekcie dospelých. Avšak, aj deti môžu mať vážny priebeh a byť hospitalizované.
„Približne polovica detí, ktoré sú hospitalizované z dôvodov spojených s COVID-19, má rizikové faktory, akými sú napríklad imunosupresia, rakovina, chronické pľúcne alebo srdcové ochorenia alebo napréklad neurologické ochorenia. V súčasnosti je však hlavným problémom nový infekčnejší variant Delta, ktorý v kombinácii s viac či menej zaočkovanou dospelou populáciou bude vírus viac targetovať (inak) aj mladšiu vekovú kategóriu, ktorá očkovaná nie je,“ vysvetlila Raffajová s tým, že dostupné dáta síce poukazujú na nárast infekcií a hospitalizácií u detí, ale žiadne dáta nehovoria o zvýšenej mierne úmrtí detí v súvislosti s koronavírusom či ťažším priebehom.
Strašiak PIMS
Podľa genetičky bolo zaujímavé, že keď v USA porovnali celkové dáta o úmrtí detí na koronavírus s priemernými ročnými úmrtiami detí na ovčie kiahne pred schválením proti vírusu, ktorý ich prenáša, bolo toto číslo dvojnásobne vyššie. „Toto tiež dáva perspektívu tomu, ako veľmi môžeme vnímať ohrozenie detí ochorením COVID-19. Čo je však veľkým strašiakom je takzvané PIMS alebo MIS-C. Jedná sa o pediatrický multisystémový zápalový syndróm a jeho výskyt je u jedného dieťaťa zo stotisíc, pričom väčšina detí mala asymptomatickú infekciu SARS-CoV-2 3 až 6 týždňov pred PIMS,“ upozornila genetička s tým, že dané deti majú zväčša aj rizikové faktory, najčastejšie obezitu. Vo vyspelých krajinách je úmrtnosť hospitalizovaných detí s PIMS okolo jedného percenta, na Slovensku tieto dáta nie sú verejne dostupné, ale je známych niekoľko prípadov detských úmrtí v priebehu posledného roka.
Okrem toho by si rodičia mali uvedomiť aj riziká spojené s postcovidovým syndrómom, ktoré môžu pretrvávať aj niekoľko mesiacov po prekonaní infekcie s miernym priebehom. Podľa dostupných dát sa však u detí vyskytuje v menšom percente, ako u dospelých. „Keďže v mnohých krajinách sa uvoľňujú opatrenia spojené s COVID-19, prichádza aj nárast iných respiračných ochorení a pediatri majú obavu o prípadné ko-infekcie bežných respiračných vírusov a SAR-CoV-2. Tieto bežné respiračné vírusy pravidelne napĺňajú nemocnice v chladnejších mesiacoch aj bez prebiehajúcej pandémie a aj napriek tomu, že deti majú „akčný“ imunitný systém, môže to byť preň náročné,“ vysvetlila Raffajová.
Aké sú názory ľudí?
Podľa jej slov sa očakáva, že napriek súčasnému odporúčaniu očkovať deti nad 12 rokov bude v priebehu jesene či zimy podmienečne schválené očkovanie aj pre deti od 5 do 11 rokov. Poukázala aj na to, že už v polovici augusta bolo v USA zaočkovaných viac ako 10 miliónov tínedžerov. Dodala, že v Európe sa názory na očkovanie detí rôznia od krajiny ku krajine, ale napríklad v Nemecku odporučili očkovanie všetkých detí, a to z dôvodu šírenia delta variantu. Británii naopak odporúčajú, aby aby sa očkovali hlavne deti s predispozíciou ťažšieho priebehu koronavírusu. Odborníci však požadovali prehodnotenie tohto názoru. Upozornila aj na publikovaný článok, kde bola matematicky vypočítaná pravdepodobnosť výskytu infekcie, pokiaľ by sa zachovala skritkná očkovacia schéma len pre dospelých a niektorých detí nad 12 rokov.
„Pokiaľ by tam naďalej očkovali len 18+ a veľmi striktne 12+, je predpoklad, že by bolo až 60 percent nových infekcií u ľudí pod 18 rokov, pokiaľ by sa očkovala aj všeobecne skupina 12+, bola by pravdepodobne znížená mortalita tejto skupiny o 57 percent a long covid o 75 percent,“ dodala s tým, že na Slovensku bolo v polovici augusta zaočkovaných 24 percent detí vo veku 12 až 15 rokov. Poukázala aj na to, že aj keď sa u mladých mužov a tíndžerov vyskytol po druhej dávke vakcíny zápal srdcového svalu, ide o krátkodobý nežiadúci účinok a benefity vakcíny naďalej prevyšujú nad rizikami.
„Riaditeľka CDC Rochelle Walensky nedávno vysvetlila, že pokiaľ zaočkujeme mRNA vakcínami milión detí, očakávame približne 30-40 prípadov miernej myokarditídy, ale zároveň sme predišli 8000 prípadov COVID-19, 200 hospitalizáciám, 50 pobytom na JIS a jednej smrti v tejto vekovej skupine,“ upozornila genetička s tým, že nemáme žiadne, ani teoretické náznaky, že by očkovanie spôsobovalo dlhodobé nežiadúce účinky, ani ovplyvňovalo plodnosť. Na záver sa svojich sledovateľov na sociálnej sieti spýtala, či by dali zaočkovať svoje deti a či je za očkovanie tejto skupiny populácie. Až 79 percent ľudí hlasovalo za možnosť skôr áno, 21 percent za skôr nie.
