BRATISLAVA - Svetová populácia divoko žijúcich zvierat, vtáctva a rýb poklesla za menej než päťdesiat rokov následkom bezuzdnej nadmernej konzumácie o viac ako dve tretiny. Píše sa to v správe, ktorú vo štvrtok zverejnili experti zo Svetového fondu na ochranu prírody (WWF). Podľa nich je stav už naozaj alarmujúci a svieti nám červená.
Populácie rýb, vtákov, obojživelníkov, plazov a cicavcov poklesli na svete v priemere až o 68 percent od roku 1970. Konštatuje to Správa o stave planéty (Living Planet Report 2020) od WWF. "Pokračujúce a čoraz silnejšie ničenie prírody má katastrofické dopady nielen na populácie zvierat, ale aj na ľudské zdravie a všetky aspekty nášho života. Planéta vysiela červené varovné signály a upozorňuje na zlyhávanie základných systémov. Od rýb v oceánoch a riekach až po včely, ktoré zohrávajú rozhodujúcu úlohu v poľnohospodárstve, má ničenie prírody priamy vplyv na výživu, potravinovú bezpečnosť, životy a zdravie miliárd ľudí," hovorí riaditeľ WWF International Marco Lambertini.
Index, z ktorého odborníci vychádzali, odráža priemernú zmenu veľkosti populácií za obdobie rokov 1970 - 2016. Z pohľadu kontinentov najväčší úbytok zaznamenali populácie živočíchov v Latinskej Amerike a Karibiku (94 percent) a v Afrike (65 percent). Z pohľadu ekosystémov zase populácie sladkovodných živočíchov (84 percent). "Strata biodiverzity už nie je len environmentálny problém. Je to problém globálnej bezpečnosti, ekonomiky, ale aj etický a morálny problém. Naša prosperita je ohraničená prosperitou planéty. A Slovensko nemôže stáť bokom pri snahe zastaviť alarmujúci úbytok biodiverzity. Pre efektívnu ochranu prírody a jej rozmanitosti musíme konečne zaviesť prísne bezzásahový režim na polovici rozlohy národných parkov, v rezerváciách a iných vzácnych územiach, vrátane našich pralesov. Je potrebné zlepšiť aj stav našich vôd. A musíme sa zamerať i na spôsob výroby a spotreby potravín a tovarov. Dnes, pri nastavovaní programu reforiem a opatrení pre zelený reštart ekonomiky, máme šancu na zásadné zmeny a túto šancu si nemôžeme dovoliť premárniť," podotýka riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann.
Biodiverzitu ohrozuje aj zmena klímy
Biodiverzitu, teda rôznorodosť ekosystémov, rastlín a živočíchov, ohrozuje najmä to, ako človek mení pôvodné prírodné prostredie, vrátane lesov, na poľnohospodársku krajinu. Do popredia sa však dostáva klimatická zmena, ktorá by sa mohla v najbližších desaťročiach stať jednou z hlavných príčin straty biodiverzity. Klimatická zmena ohrozuje ale najmä živočíchy v oblasti Arktídy a tundry. A tiež život v oceánoch; s rastúcou teplotou a kyslosťou vody sú ohrozené predovšetkým mäkkýše, koraly či planktón, čo predstavuje riziko pre celý potravinový reťazec. Najrýchlejšie ubúda biodiverzita v prípade sladkovodných ekosystémov (84 percent). Príčinou je nadmerný lov rýb a znečistenie, no opäť najmä strata prirodzeného prostredia. Len od roku 1970 sme prišli o 35 percent prírodných mokradí, pričom miznú zo sveta rýchlejšie ako prírodné lesy a pralesy.
Významne sa zmenili aj rieky a riečna krajina. Len tretina z 242 najdlhších riek sveta (s dĺžkou viac ako tisíc km) zostáva bez zásahov človeka a tečie ešte slobodne. Ide o rieky v odľahlých oblastiach, najmä v Arktíde a v povodí Konga a Amazónie. Väčšinu riek ľudia zmenili výstavbou priehrad, malých vodných elektrární a ďalších bariér, napriamovaním toku, úpravou brehov a odvodňovaním riečnej nivy. Na Slovensku nie je v dobrom ekologickom stave v dôsledku znečistenia či nevhodných úprav a bariér, ktoré ich prehradzujú, takmer polovica vodných útvarov.
Aj Slovensko stráca pestrosť
Zastaviť pokles biodiverzity sa nedarí ani Slovensku. Podľa Národnej stratégie ochrany biodiverzity je u nás ohrozených až 70 percent druhov rýb, všetky druhy obojživelníkov, takmer 92 percent druhov plazov, 46 percent hniezdiacich druhov vtákov a 69 percent druhov cicavcov. Medzi vyhynuté patrí vyza veľká, niektoré druhy jeseterov, pstruh morský či losos atlantický. Vyza k nám migrovala od Čierneho mora po Dunaji až do Moravy či Váhu, lososy zvykli migrovať Dunajcom a riekou Poprad na svoje neresiská v Tatrách. Zdanlivo najlepšie sme na tom pri bezstavovcoch (ohrozenosť 8,4 percenta), no i tu je situácia vážna. Kriticky ohrozené sú takmer všetky druhy bezstavovcov viazané na mŕtve drevo, ktorého je pri lesnom hospodárení najmä v listnatých lesoch nedostatok. Ide hlavne o chrobáky ako fuzáč veľký, fuzáč karpatský, roháč, kováčik fialový a ďalšie. Aj preto sa WWF Slovensko dlhodobo snaží o záchranu posledných slovenských pralesov a starých lesov, ktoré sú prírodnou bankou našej biodiverzity. Tú na Slovensku ohrozuje aj rýchly rozvoj infraštruktúry (miest, rekreačných lokalít, ciest), ktorý rozbíja prírodnú krajinu na izolované celky a bráni migrácii zvierat. Ohrozené sú obojživelníky, plazy, ale i väčšie druhy živočíchov, napríklad ikonický hlucháň či rys.
Môžeme kritickú situáciu zvrátiť?
Túto otázku si položili vedci z viac ako štyridsiatich univerzít a mimovládnych organizácií a v rámci iniciatívy "Bending the Curve" (Zvráťme krivku straty biodiverzity) vytvorili sedem modelov, ktoré môžu nastať v závislosti od toho, ako zmeníme prístup k ochrane prírody a spôsob produkcie potravín. Štúdia (Bending the curve of terrestrial biodiversity needs an integrated strategy) vyšla v časopise Nature. Podľa jej autorov len ochrana prírody nestačí na to, aby sme obrátili smer krivky a biodiverzita sa začala opäť zvyšovať. Dá sa to len silnými rozhodnutiami v prospech ochrany prírody spolu so zmenou produkcie a spotreby potravín.
Tretina suchozemskej časti planéty sa dnes využíva na pestovanie potravín a chov domácich zvierat. Poľnohospodárstvo je zodpovedné za 80 percent odlesňovania vo svete, 70 percent spotrebovanej vody minieme v poľnohospodárstve. No až tretina potravín, čo predstavuje 1,3 miliardy ton ročne, končí ako odpad. A ten je zas zodpovedný za šesť percent všetkých emisií skleníkových plynov, čo je trikrát viac ako emisie z leteckej dopravy. Zmena poľnohospodárstva na ekologickejšie môže navyše prispieť aj k zlepšeniu biodiverzity, a to sa týka významne aj Slovenska, ktoré má v Európe najväčšiu priemernú veľkosť monokultúrnych polí.
Štúdia a Správa o stave planéty vychádzajú len týždeň pred 75. zasadnutím Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov, na ktorom sa od svetových lídrov očakáva, že budú hodnotiť pokrok dosiahnutý v oblasti Cieľov trvalo udržateľného rozvoja, Parížskej dohody a Dohovoru o biologickej diverzite. WWF lídrov vyzýva, aby bezodkladne konali a zastavili alarmujúci trend, kým je to ešte možné. K výzve sa môže pridať i verejnosť a podpísať petíciu na panda.org/pandemics. Petícia vyzýva lídrov, aby prijali opatrenia, ktoré pomôžu nielen zabrániť strate biodiverzity, ale nás dokážu ochrániť pred ďalšími pandémiami ako COVID-19. Pokračujúci úbytok prírodného prostredia totiž zvyšuje riziko pandémií v budúcnosti, keďže ľudia rozširujú svoju prítomnosť do čoraz užšieho kontaktu s divými zvieratami.
