Časti protiextrémistickej novely sú podľa ÚS SR v rozpore s ústavou, napadli ju poslanci | Topky.sk

Nedeľa, 20. október 2019. Meniny má Vendelín, zajtra Uršula.

Časti protiextrémistickej novely sú podľa ÚS SR v rozpore s ústavou, napadli ju poslanci

Daniel Lipšic
Daniel Lipšic
Zdroj: Topky/Maarty
09.01.2019 16:59

KOŠICE - Niektoré časti ustanovení Trestného zákona, týkajúce sa trestných činov extrémizmu, sú v rozpore s Ústavou SR. V stredu o tom rozhodol Ústavný súd (ÚS) SR. Ten potvrdil rozpor s Ústavou SR v ustanoveniach týkajúcich sa nenávistných prejavov „voči inej skupine osôb“ a rozšírenia trestného činu hanobenia a podnecovania k nenávisti pre politické presvedčenie. Príslušné ustanovenia napadla na Ústavnom súde SR skupina 30 opozičných poslancov NR SR.


Poslanci namietali ústavný nesúlad v časti tzv. protiextrémistickej novely Trestného zákona z roku 2016, ktorou sa kriminalizuje nielen založenie, podpora a propagácia hnutia hlásajuceho nenávistný prejav proti rasovej, etnickej, národnostnej a náboženskej skupine, ale aj nenávistný prejav voči inej, bližšie nedefinovanej podobnej skupine. Odvolávali sa na neurčitosť vyjadrenia „alebo nenávisť voči inej skupine osôb“.

„To mohli byť zdravotne postihnuté osoby, ale aj recidivisti, drogoví díleri a pedofili. Nebolo to nijako definované, takže nikto nevedel, akého prejavu sa má vyvarovať, aby potenciálne neniesol nijakú právnu zodpovednosť,“ vysvetlil namietanú protiústavnosť v tomto bode právny zástupca skupiny poslancov Daniel Lipšic.

Podľa nálezu Ústavného súdu SR v celom Trestnom zákone, ako aj zákone o priestupkoch, sú výpočty chránených skupín uzavreté. Iba v napadnutých dvoch paragrafoch sú otvorené. Podľa súdu ich je lepšie konkretizovať. „Napadnuté ustanovenia sú nesúladné pre svoju otvorenosť s princípom legality, pretože sloboda prejavu nemôže byť obmedzená tak neurčito a trestný čin nemôže byť formulovaný tak vágne. Štát musí mať riadny titul na zásahy do slobody a občan musí mať jasne stanovené povinnosti,“ uviedla v zdôvodnení predsedníčka Ústavného súdu SR Ivetta Macejková.

Ústavný súd konštatoval protiústavnosť aj v druhej časti, v ktorej sa verbálne delikty rozšírili o ochranu skupín osôb na základe ich politického presvedčenia, čo je podľa navrhovateľov v rozpore so slobodou prejavu.

„Znamená to, že keby niekto niekoho hanobil pre jeho politické presvedčenie, bol by to trestný čin. V slobodnej spoločnosti je absurdné, aby niekedy aj ostrá politická polemika bola predmetom trestného konania,“ uviedol Lipšic. „Trestný čin hanobenia je najklasickejší z preskúmavanej skupiny. Pri jeho rozšírení o politické presvedčenie vzniká obava o demotiváciu politickej diskusie, zvlášť ak tu nie je tendencia k narušovaniu verejného poriadku, či násiliu. Z uvedeného dôvodu Ústavný súd SR dospel k ústavnej nesúladnosti kritéria politického presvedčenia k skutkovej podstate hanobenia,“ argumentovala rozhodnutie Macejková.

Po zverejnení rozhodnutia Ústavného súdu v Zbierke zákonov SR stratia napadnuté časti skutkových podstát svoju účinnosť. „To, že Ústavný súd SR nám vyhovel, je dobrá správa pre slobodu prejavu na Slovensku,“ konštatoval Lipšic.


Nástroje k článku


ZDROJ: SITA

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články