Najväčšia záhada ľudského spánku, pri ktorej môžete zomrieť: Pozná ju až tretina Slovákov | Topky.sk

Streda, 18. september 2019. Meniny má Eugénia, zajtra Konštantín.

Najväčšia záhada ľudského spánku, pri ktorej môžete zomrieť: Pozná ju až tretina Slovákov

Ilustračné foto
Ilustračné foto
Zdroj: thinkstock.com
19.01.2016 14:19

BRATISLAVA – Námesačnosť je jedným z najväčších fenoménov ľudského spánku. O tom, čo o nej vie veda, ako sa prejavuje a či môže byť nebezpečná, sme sa zhovárali s lekárkou Katarínou Klobučníkovou zo spánkového laboratória I. neurologickej kliniky UNB a LFUK.


Ako vznik námesačnosti popisuje veda?

Námesačnosť odborníci poznajú pod termínom somnambulizmus. Patrí medzi parasomnie, teda abnormálne prejavy, ktoré sa objavujú pri zaspávaní, počas spánku alebo pri prebudení. Viažu sa na NREM spánok (hlboký spánok), ale aj na REM spánok (plytký spánok, keď sa nám sníva veľa snov).  Parasomnie sú relatívne časté hlavne u detí. Dokonca sa považujú za určitú vývojovú poruchu spánku v detskom veku. V dospelosti by sa už nemali vyskytovať.

Čo znamená, keď sa námesačnosť vyskytuje aj v dospelosti?

Ojedinelé epizódy námesačnosti pretrvávajúce do dospelosti nie sú závažné. Ak sa však vyskytujú často, opakovane počas noci, prípadne sú spojené s rizikom úrazu seba alebo partnera, sú indikáciou na vyšetrenie u lekára a diagnostiku takýchto nočných stavov. Akékoľvek abnormálne pohybové prejavy počas spánku v dospelosti totiž môžu byť prejavom iného závažného ochorenia mozgu, ako napríklad nočná epilepsia. 

Koľkých percent populácie sa zhruba týka? Ako sa prejavuje a čo ju vyvoláva? Je pravda, že človek vtedy okolie nevníma?

Námesačnosť patrí k NREM parasomniám. Môže sa vyskytovať až u 17 % detskej populácie, v dospelosti výskyt somnambulizmu klesá na tri až štyri percentá. Ojedinelé epizódy námesačnosti sa opisujú až u 30 % detí. Najčastejšie sú u detí vo veku je 8 až 12 rokov.  Predpokladá sa, že námesačnosť je spôsobená neúplným prebudením z hlbokého spánku, čím sa postihnutý dostáva do akéhosi prechodného stavu medzi spánkom a bdelosťou, často s dramatickým klinickým obrazom. Pacient môže vykonávať rôzne zvláštne pohybové vzorce, často zdanlivo účelné, môže chodiť, prenášať predmety, ale jeho správanie je mimo vôľovej kontroly. Zvyšuje sa aj riziko úrazu. Môže sa stať, že človek v tomto stave opustí byt. Tento stav je veľmi nestabilný a rýchlo prechádza buď do spánku, alebo prebudenia. Pacient si na uplynulú nočnú epizódu nemusí ráno pamätať.

Musí mať človek na námesačnosť nejaké zvláštne psychické predispozície?

U koho takého stavy vznikajú?  Na vzniku sa podieľajú genetické vplyvy - ak mal jeden rodič námesačnosť v detstve, je  u jeho detí až 45-percentné riziko tohto stavu. Ak mali námesačnosť obaja rodičia, je toto riziko až 60-percentné. U takýchto geneticky predisponovaných jedincov  sú však potrebné aj spúšťacie mechanizmy, ktoré narúšajú stabilitu spánku – to znamená detský vek, cudzie alebo rušivé prostredie počas spánku, nevyspatosť, nepravidelný cyklus spánok-bdenie, ale aj iné poruchy spánku, ako napr. spánkové apnoe (porucha regulácie dýchania). Významnú úlohu majú aj psychické faktory, ako stres, psychická trauma a podobne. 

Ako sa k človeku v tomto stave máme správať? Existujú na námesačnosť tabletky alebo terapia?

Poznáme tzv. pokojný somnambulizmus, keď námesačný v noci chvíľu chodí po byte, môže aj vykonávať neúčelné pohyby a epizóda námesačnosti končí prebudením sa alebo jednoducho tak, že sa pacient uloží späť do postele a ďalej spí. Hlavne u detí sa však môže objaviť aj „agitovaný somnambulizmus“ sprevádzaný krikom, plačom, pobiehaním, až agresívnym správaním. V oboch prípadoch nie je vhodné námesačného držať nasilu v posteli a obmedzovať v pohybe. Takéto opatrenia môžu len zvýšiť nepokoj námesačného. Odporúča sa skôr sledovať ho a dávať naňho pozor. Epizóda väčšinou netrvá dlho a spontánne ustúpi. Avšak pri riziku úrazu (manipulácia  s oknom, smerovanie na balkón a pod.) už je potrebné zasiahnuť a pacienta sa pokúsiť opatrne usmerniť. Vždy však ide o riskantnú situáciu a treba preto venovať pozornosť bezpečnosti v byte, resp. miestnosti. V spálni by bolo dobré zamknúť okná a balkón, niekedy aj vchodové dvere do bytu.

Existujú na námesačnosť tabletky alebo terapia?

Liečba námesačnosti závisí  od frekvencie a príčiny. Ojedinelé epizódy námesačnosti v detskom veku nevyžadujú liečebný zásah, spontánne sa vekom prestanú objavovať. Ak sa ale v detstve objavujú výrazne často, treba pátrať po príčine (psychický stres, problémy v rodine, v škole...) a je potrebné urobiť spomínané bezpečnostné opatrenia v priestore, kde dieťa spí. Ak epizódy námesačnosti pretrvávajú do dospelosti a sú časté, je potrebné vylúčiť, či nejde o nočnú epilepsiu. Vtedy je potrebné vyšetrenie u odborníka. Existuje medikamentózna liečba parasomnií , ale dôležitá je aj psychoterapia a správna spánková hygiena - pravidelný spánok, kľudné prostredie počas spánku. Pred spánkom je tiež dobré vyhýbať sa alkoholu.

Spomínate si na nejaký ťažký prípad, ktorý potrápil vás alebo vašich kolegov? Prípadne na viac kurióznych prípadov?

Nie ako kuriózny, ale skôr poučný príklad by som spomenula mladú pacientku, ktorá prišla s tým, že je od detstva námesačná. Liečená ani vyšetrená však nikde nebola. Teraz žije s priateľom, ktorému to vadí, ona v noci chodí po byte, ráno si to nepamätá, je jej to nepríjemné. Pacientka bola kompletne vyšetrená, urobili sme jej celonočné polysomnografické vyšetrenie aj s video-EEG záznamom (elektroencefalogram) a zistili sme, že pacientka nemá námesačnosť, ale nočné epileptické záchvaty prejavujúce sa chôdzou a automatickým správaním, na ktoré má amnéziu (nepamätá si tieto stavy). Pacientke bola indikovaná antiepileptická terapia, na ktorej je stabilizovaná, nočné epizódy sa už u nej neobjavujú. Aj ona je spokojná a nemá už obavy, že v noci nečakane opustí byt alebo utrpí nejaký úraz.

Najväčšia záhada ľudského spánku,
Zdroj: thinkstock.com


 


Galéria

Ilustračné foto

Nástroje k článku



ZDROJ: zh
FOTO: Thinkstock.com

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články