ŠTRBA – Obrovský archeologický výskum robia v týchto dňoch archeológovia pod Tatrami. Od polovice minulého storočia sa totiž traduje, že v tejto lokalite žili ľudskí obri. Nasvedčujú tomu aj posledné kostrové nálezy, ktoré sa vymykajú veľkosti bežných pozostatkov.
Stredoveká obec Šoldov
Šoldov je zaniknutá osada zo 17. storočia (1667 písomná zmienka) v katastrálnom území obce Štrba. Nachádza sa pod cestou Štrba-Važec. Ide o zvyšky románskeho opátstva. Prvý archeologický výskum tu viedol v roku 1952 archeológ Alfréd Piffl. Neďaleko Štrby odkryl lokalitu zaniknutej stredovekej osady Šoldov. Pri archeologických prácach tam našli zvyšky cirkevnej architektúry z románskeho obdobia, v tejto súvislosti aj Kamenný kríž, ktorý je momentálne vystavený v Národnom múzeu na Bratislavskom hrade a takmer dvojmetrové ľudské kostry.
Ľudskí obri
Od vtedy sa traduje, že v tejto oblasti žili ľudskí obri. Obyvatelia Štrby medzi sebou žartujú, že ak je niekto vysoký je určite Šoldovan, potomok obyvateľov zaniknutej dediny. Aj preto, aby sa potvrdila alebo vyvrátila táto fáma archeológovia začali v týchto dňoch opäť po viac ako polstoročí realizovať na polohe zaniknutej stredovekej dediny Šoldov archeologický výskum.
Archeologické nálezy
Pod vedením Mateja Ruttkaya riaditeľa Archeologického ústavu v Nitre a riaditeľa tohto výskumu, v spolupráci s regionálnym pracovníkom ústavu Mariánom Sojákom a obyvateľmi obce prebiehajú v týchto dňoch intenzívne výkopové práce. Do dnešného dňa už stihli odkryť dvanásť hrobov. V nich, okrem kostier, našli aj stredoveké mince, ktoré boli platidlom pre Chárona. V gréckej mytológii bol Cháron Hádovým prievozníkom. Prevážal mŕtvych v podsvetí z jednej strany rieky Acherón na druhú. Aby mali mŕtvi čím zaplatiť, pochovávali ich s mincou. Tí, ktorí nemali čím zaplatiť, museli putovať po brehoch Acherónu po celých sto rokov.
Archeologický výskum
Výskumom chcú archeológovia zistiť či žili v tejto lokalite skutoční obri, či sa v tejto oblasti naozaj nachádzal kostol a ako vyzeral, prípadne ako zanikol a kde bol presne umiestnený. Zistili už, že stredoveká obec je obohnaná valom a priekopou. V tejto súvislosti by po odkrytí pôdorysu kostola mohlo ísť aj o zaujímavú turistickú atrakciu.
Podľa slov Mateja Ruttkaya: „Iniciatíva robiť na tomto území archeologické výskumy vzišla zo strany obce. Veľmi sú nám nápomocní obyvatelia, ktorí zabezpečujú práve pracovnú silu. Pomáhajú nám na základe aktivačných prác alebo sú to dobrovoľníci bez nároku na honorár.“ Archeologické nálezisko by podľa starostu Štrby Michala Sýkoru pomohlo rozvoju cestovného ruchu pod Tatrami: „Lokalita je len asi 200 metrov od diaľnice D1 a vedie popri nej cyklistický chodník. V budúcnosti sa plánuje sprístupnenie tejto lokality aj z odpočívadla pri diaľnici.“
Stredoveký kostol, cintorín, remeslá a falšovatelia peňazí
Z pôvodnej osady Šoldov sa zachovala len ruina kostolíka, ktorého veža stála ešte v 19. storočí (zmienka z roku 1875), kým si ju nerozobrali miestni obyvatelia na stavebný materiál. „Práce postupujú veľmi dobre, o dva týždne by mohol byť známy pôdorys kostola. Bezprostredne v jeho blízkosti je aj už objavený cintorín zo 14.-15. storočia.“ ozrejmuje Ruttkay.
Ako ďalej vysvetľuje, cintorín je doslova posiaty hrobmi, pretože sa tam pochovávalo približne dvesto rokov. Okrem už spomínaných mincí počas výkopových prác našli keramiku, železnú podkovu a iné objekty. Podľa Ruttkaya boli pôvodní obyvatelia, ktorí tu žili, poľnohospodári. Išlo teda o agrárnu osadu. Živili sa chovom dobytka, pestovaním plodín a mali rozvinuté aj remeslo. „V tomto období už existoval obchod, pretože sa našli aj zliatky striebra, ktoré nasvedčujú, že pôvodní obyvatelia mohli dokonca mince falšovať. To samozrejme nemôžeme tvrdiť s určitosťou, no takáto možnosť reálne existuje.“ dodáva Ruttkay. Na základe vykopávok vedci dokazujú, že pôvodní obyvatelia sa venovali aj šperkárstvu a kováčstvu.
V 15.storočí obsadili dedinu Šoldov bratríci, ktorí vybudovali veľké opevnenie. Tí sa už považujú za priamych predkov dnešných obyvateľov Štrby, Važca a Šuňavy.
Lúpil tam aj Jánošík
Na prístupovej lokalite k Šoldovu, pri odbočke na trase Štrba – Važec, sa nachádza aj stĺp „Jánošíkova stupaj“. Stĺp je z pieskovca a slúžil ako míľnik na hradskej, ktorú dal postaviť Ľudovít I. v roku 1364. Táto hradská nahradila pôvodnú cestu, ktorá nešla cez Štrbu ani Lučivnú, ale zo Šoldova priamo do Mengusoviec. Na míľniku vidieť nápis Štrba a rímske číslice. Väčšinou tieto údaje udávali vzdialenosť do najbližšej dediny. Odtlačky ruky a nohy, ktoré údajne patria Jánošíkovi, mali poukázať na pôsobenie tohto zbojníka v okolí Štrby.
Pravda o ľudských obroch
Šoldov spomína aj Ján Kalinčiak v diele Knieža Liptovské, kde popisuje konflikt medzi Jánom Korvínom a Štefanom Zápoľským z prelomu 15. a 16. storočia. Malo ísť o zemiansku dedinu, kde žili bojovníci, ktorí sa dali najímať za žold (od toho odvodili názov dediny: Žoldov - Šoldov). A tu môžeme hľadať aj vysvetlenie pre nájdené dvojmetrové ľudské kostry. Takí bojovníci museli byť predsa vysokí, mocní, statní chlapi. V podstate takí, akí sú aj v súčasnosti. Ako vysvetľuje riaditeľ výskumu Matej Ruttkay: „Áno, našli sa takmer dvojmetrové ľudské kostry. No v päťdesiatych rokoch minulého storočia, keď sa výskum robil, došlo k zavádzaniu, pretože samotná kostra mocného, vysokého chlapa zbavená väzív môže vyzerať akoby nebola ani ľudská. Kostry, ktoré sa našli boli všetky ľudské, no niektorí chlapi boli len vysokí. Presne tak, ako je to aj teraz.“
