Bulík v novembri skončí ako šéf armády

Návrh má v prípade schválenia premiérka Iveta Radičová predniesť prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi.

Bulík sa už dávnejšie dohodol s Galkom na odchode do civilu. Dôvodom dohody na jeho predčasnom ukončení pôsobenia v ozbrojených silách bolo podľa ministra obrany to, že nové ozbrojené sily by mal budovať nový náčelník.

Galko však po páde vlády stiahol 12. októbra z rokovania kabinetu návrh na Bulíkovo odvolanie so zdôvodnením, že "nie je isté, či ďalší minister, ktorý vzíde z volieb, bude chcieť transformovať ozbrojené sily tak, ako sme to mali my v pláne."

Aj napriek tomu Bulík 19. októbra potvrdil, že naďalej chce odísť zo svojho postu. Prezident Gašparovič zastáva názor, že ak minister obrany spolu s náčelníkom Generálneho štábu OS SR verejne ohlásili Bulíkov odchod, tak už takéto rozhodnutie nie je možné vziať späť. Vo funkcii náčelníka je Bulík od 20. decembra 2004, o rok sa mu malo skončiť posledné - druhé funkčné obdobie.

Kabinet má na dnešnom rokovaní umožniť aj skrátené legislatívne konanie o poslaneckom návrhu, ktorým sa zmrazia budúcoročné platy poslancov a členov vlády. Na tomto postupe sa dohodli predseda parlamentu Pavol Hrušovský a premiérka Iveta Radičová. Prijatie novely bude znamenať, že platy poslancov a z nich odvodené mzdy zostanú v roku 2012 na tohtoročnej úrovni, výnimkou budú platy sudcov. Ich znižovanie už raz Ústavný súd SR zastavil.

Radičová tvrdí, že ak by bolo rozhodnutie len na vláde, opatrenie by bolo ešte tvrdšie, musí však akceptovať také riešenie, ktoré bude v parlamente priechodné. „Keby bolo na rozhodnutí vlády, tak určite navrhneme mínus desať percent zníženie,“ povedala s tým, že si nie je istá, či je nemožnosť siahnuť na platy sudcov správnym riešením.

Hrušovský s Radičovou sa na skrátenom postupe zhodli preto, že parlament bude mať tento rok už len jednu riadnu schôdzu, zmrazenie platov preto štandardnou cestou do začiatku roka schváliť nestihne. V skrátenom konaní by mal návrh nadobudnúť účinnosť 1. januára 2012.

Rast platov poslancov o niekoľko sto eur by umožnil tzv. „Sulíkov vzorec“, ktorý presadil predchádzajúci predseda parlamentu. Spočíva v tom, že poslancom sa plat vypočítava ako trojnásobok priemernej mzdy s tým, že sa v závislosti od výšky deficitu môže krátiť až o 15 percent. V tomto roku sa im pre vysoký schodok z roka 2010 kráti o 15 percent, vzhľadom na to, že deficit v roku 2011 pravdepodobne neprekročí päť percent, aj krátenie by malo klesnúť na päť percent.

Rezort financií odhaduje, že poslanecké platy by sa na budúci rok zvýšili o 652 eur na 4 228 eur. „Sulíkov vzorec“ zatiaľ Hrušovský zrušiť nenavrhuje, ale neplánuje ho uviesť do života. V budúcnosti by uprednostnil iný spôsob výpočtu platov.

Až 61 z 320 účelových zariadení vo vlastníctve štátu, ktoré spravujú ministerstvá a iné inštitúcie, by sa malo stať prebytočnými. Počíta s tým materiál, ktorý predložil vedúci úradu vlády ministrom. Zariadenia do zoznamu vytypoval na základe odpovedí z jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy na jeho list, v ktorom žiadal o návrh redukcie zariadení, ktoré majú v správe, resp. ktoré sú v správe ich podriadených organizácií.

V liste požiadal Úrad vlády SR správcov nehnuteľností aj o ich názor na spoločnú správu ostávajúcich spoločných zariadení. Táto myšlienka sa nestretla s pozitívnou odpoveďou. Za pozornosť stojí návrh ministerstva financií vytvoriť spoločný register disponibilných zariadení, ktoré by mohli v prípade vhodnosti a voľných kapacít využiť aj iné rezorty ako správca zariadenia.

V praxi by to znamenalo zvýšenie efektívnosti využívania zariadení ako aj redukciu využívania zariadení mimo verejného sektora. V správe rezortov sa nachádzajú školiace zariadenia, hotely, kúpeľné zariadenia, rehabilitačné zariadenia, rekreačné zariadenia, ale aj chaty, ubytovne, účelové zariadenia, inšpekčné izby a ostatné, ktoré ja ťažko jednoznačne zaradiť. Viac ako 56 percent zariadení, ktoré ostávajú v správe štátnych inštitúcií, tvoria ostatné zariadenia, chaty a ubytovne.