Režim je mŕtvy, nech žije režim! V novembri 1989 sme si na námestiach kľúčmi vyštrngali slobodu | Topky.sk

°C

Pondelok, 9. december 2019. Meniny má Izabela, zajtra Radúz.

Režim je mŕtvy, nech žije režim! V novembri 1989 sme si na námestiach kľúčmi vyštrngali slobodu

Zdroj: TASR
18.11.2019 15:28

BRATISLAVA – Nesloboda, oddanosť Sovietskemu zväzu, zákazy a príkazy, násilné rozdelenie rodín, nedostatok tovaru, korupcia, vyhrážky kriminálom. To bol socializmus do roku 1989. Jeho pád sa v Československu vzhľadom na udalosti v okolitých štátoch očakával, avšak ľudia znechutení dovtedajším režimom a jeho represáliami už strácali nádej.


V Nemecku padol 9. novembra 1989 Berlínsky múr, pôvodná hranica vojnovej koristi, ktorou si Spojenci rozdelili mesto i krajinu na východnú sovietsku časť a západnú americkú, francúzsku a britskú časť. Padol symbol totality. V Československu boli reakciou na túto udalosť demonštrácie, ktoré sa konali od 16. novembra v Bratislave a od 17. novembra 1989 v Prahe. Hoci sa uskutočnili pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva a 50. výročia nacistických razií na pražských vysokoškolských internátoch, ich účastníci demonštrovali slovne aj transparentmi proti komunizmu. Kruto proti nim zasiahli bezpečnostné zložky, a to sa už do demonštrácií zapojila široká verejnosť.

Režim je mŕtvy, nech
Symbolom revolúcie sa stalo štrnganie kľúčmi, čiapka jedného z predstaviteľov Verejnosti proti násiliu Jána Budaja, takzvaná budajka, prsty vztýčené do tvaru „V“ ako víťazstvo, ale aj slovo koridor, ktoré používal rečník na tribúne, herec Milan Kňažko, keď žiadal ľudí, aby v dave utvorili priechod pre sanitku. Na námestiach boli totiž desaťtisíce ľudí a stalo sa, že medzi nimi niekto od rozrušenia alebo vyčerpania odpadol.
Režim je mŕtvy, nech
Panuje názor, že Nežná revolúcia bola u nás úspešná, pretože okolitý svet a najmä mocnosti mali v tom čase iné záujmy. V prvom rade Moskva, ktorá nám vždy diktovala, sa vtedy trápila s perestrojkou a hospodárskou stagnáciou, takže nezopakovala tankový scenár z roku 1968.  

Dôvodov pádu režimov v Európe bolo viac. Napriek divadielku o úspechoch a výdobytkoch, ktoré hrali komunistické vlády, Východ zaostával za Západom a úmerne tomu rástli verejné prejavy nespokojnosti s režimom. Keď Moskva rezignovala na udržanie situácie vojenskou intervenciou, budúcnosť bola jasná.

Režim v Československu nemohol rátať s pomocou „zvonku“, spoľahnúť sa mohol len na vlastné sily. Príslušníci Ľudových milícií a Československej ľudovej armády z doteraz neznámych dôvodov nedostali príkaz zakročiť, a tak nenávidený režim padol.

Po veľkej demonštrácii v Prahe 17. novembra vznikli hnutia Verejnosť proti násiliu (na Slovensku) a Občanské fórum (v Česku). Počas novembra sa uskutčňovali mítingy so státisícovou účasťou. Vedenie KSČ aj KSS odstúpilo, ústavou garantované vedúce postavenie komunistickej strany bolo zrušené. V decembri vymenovali prvú federálnu i slovenskú vládu s prevahou nekomunistov. Za prezidenta bol zvolený Václav Havel. Panovala všeobecná eufória z dosiahnutého cieľa a úžas nad tým, že sa to zrazu podarilo aj nekrvavou cestou. Preto dostala revolúcia názov Nežná (v Česku Sametová). Jej tvorcovia však v nadšení zabudli na reálne ciele a veľmi rýchlo sa im moc vymkla z rúk.

Režim je mŕtvy, nech
Zdroj: TASR
Prvé slobodné voľby v júni 1990 boli víťazstvom demokratických politických strán, no mnohí predstavitelia komunistického režimu jednoducho „prevrátili kabát“, stali sa z nich horliví pokrokoví revolucionári a udržali si svoje roly vo vládnych i parlamentných pozíciách, v justičných i bezpečnostných zložkách. Historici dnes hovoria, že  demokratické princípy nastolené krátko po páde komunizmu zostali zachované, ale na udalostiach posledného roka vidíme, aká je to demokracia.

Od roku 2001 je 17. november štátnym sviatkom – Dňom boja za slobodu a demokraciu.

 


Galéria


Nástroje k článku


AUTOR: © Zoznam/nit

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články