°C

Streda, 8. apríl 2020. Meniny má Albert, zajtra Milena.

Zvrat po objavení tajného dokumentu! Komunistických papalášov Jakeša a Štrougala obvinili

Miloš Jakeš a Lubomír Štrougal na archívnych snímkach
Miloš Jakeš a Lubomír Štrougal na archívnych snímkach
Zdroj: TASR archív, TASR - Ján Valko
26.11.2019 13:30

PRAHA - Česká polícia začala trestné stíhanie voči bývalým komunistickým politikom Milošovi Jakešovi, Lubomírovi Štrougalovi a Vratislavovi Vajnarovi v súvislosti so streľbou do ľudí pri ochrane hraníc. Informoval o tom v utorok spravodajský server Novinky.cz.


Trojicu bývalých komunistických funkcionárov obvinili zo zneužitia právomoci kvôli používaniu strelných zbraní na hraniciach bývalého Československa. Dohliadajúcu prokurátor Tomáš Jarolímek doplnil, že stíhanie sa opiera o novonájdené archiválie. Všetci traja muži sú stíhaní na slobode. V prípade dokázania viny im hrozí od dvoch do desať rokov väzenia. 

Miloš Jakeš bol podľa vyšetrovateľov zodpovedný za streľbu do ľudí na hraniciach z titulu svojej funkcie generálneho tajomníka Komunistickej strany Československa (1987-89). Je jedným zo symbolov konca komunistickej diktatúry v niekdajšom Československu, ale tiež jedným z kolaborantských politikov udalostí okolo okupácie v roku 1968. Kariérny politik vystúpal po straníckom rebríčku až na pomyselný vrchol, keď bol v decembri 1987 prekvapivo zvolený nástupcom normalizačného šéfa komunistov Gustáva Husáka vo funkcii generálneho tajomníka ÚV KSČ, teda najvplyvnejšej politickej funkcie vtedajšej federácie.

Miloš Jakeš
Miloš Jakeš
Zdroj: TASR

Lubomír Štrougal (95) bol predseda federálnej vlády z rokov 1970 až 1988. Patril ku špičkám diktatúry KSČ, bol cez 30 rokov členom vedenia vládnucej strany a takmer po celú dobu normalizácie (skoro 19 rokov), hoci nepatril k najtvrdšiemu jadru komunistov, bol predsedom federálnej vlády.

Lubomír Štrougal
Zvrat po objavení tajného
Zdroj: Profimedia

Vratislav Vajnar bol v roku 1981 zvolený členom vedenia strany, teda ÚV KSČ, a v roku 1983 menovaný ministrom vnútra Štrougalovy vlády. Od októbra 1983 (zvolený bol už 1981, nastúpil až po smrti poslanca Oldricha Slivky) do februára 1989, kedy sa vzdal mandátu, bol poslancom Federálneho zhromaždenia.

Trestné stíhanie voči nim začal policajný Úrad dokumentácie a vyšetrovania zločinov komunizmu (ÚDV). Vyšetrovatelia ich vinia zo zodpovednosti za smrť alebo fyzickú ujmu viacerých ľudí, ktorí sa snažili prekročiť hranice komunistického Československa. 

O streľbách vedeli a nijako im nezabránili

Kriminalisti tvrdia, že kvôli nečinnosti trojica funkcionárov bolo od marca 1976 do konca roku 1989 zastrelených či roztrhaných psami deväť ľudí, ktorí sa snažili prekročiť československé hranice, a najmenej ďalších sedem ľudí bolo zranených. K roku 1976 vzťahuje polícia počiatok trestnej činnosti preto, že vtedy vstúpil do platnosti Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorý každému človeku zaručoval právo slobodne opustiť ktorúkoľvek krajinu vrátane vlasti.

"Boli si vedomí toho, že na štátnych hraniciach Československej socialistickej republiky dochádza k používaniu strelných zbraní zo strany príslušníkov Pohraničnej stráže proti osobám, ktorí sa štátne hranice snažia neoprávnene prekročiť, aby opustili Československú socialistickú republiku. Aj napriek tomu zo svojej pozície vedúcich predstaviteľov Československej socialistickej republiky neprijali žiadne opatrenie, ktorým by používanie strelných zbraní zabránili," uviedol šéf Obvodného štátneho zastupiteľstva pre Prahu 1 Jan Lelek.

Lubomír Štrougal
Lubomír Štrougal
Zdroj: TASR (archív / Jiří Finda)

Jakeš aj Štrougal boli členmi predsedníctva KSČ. Podľa kriminalistov mali zmeniť právne predpisy, ktoré spomínané použitie strelných zbraní umožňovali. "Predsedníctvo Ústredného výboru Komunistickej strany Československa malo preukázateľný priamy vplyv na členov Vlády Československej socialistickej republiky a mohlo im ukladať pokyny, aké právne predpisy upraviť či prijať, čo aj v oblasti ochrany štátnych hraníc opakovane činilo, nie však k zabráneniu použitiu strelných zbraní," konštatoval Lelek.

Ďalej upozornil, že Vajnar mal ako federálny minister vnútra vo svojej kompetencii upravovať nariadeniami a rozkazmi práva a povinnosti príslušníkov Pohraničnej stráže, a to vrátane oprávnenia použiť zbraň.

Trestné stíhanie po objavení kľúčových archívnych dokumentov

Obvinenie je podľa štátneho zástupcu Jarolímka výsledkom preverovania trestného oznámenia, ktoré pred dvoma rokmi podala Platforma európskej pamäte a svedomia. Tá sa zaoberá objasňovaním zločinov totalitných režimov. "Trestné stíhanie sa začalo po tom, čo boli nájdené kľúčové archívne dokumenty, ktoré preukazujú, že obvinení boli informovaní o streľbe na hraniciach a že priamo dávali pokyny ministrom, aké právne predpisy majú prijať," uviedol.

Jarolímek doplnil, že aktuálne stíhanie má súvislosť s trestným konaním vedeným v Spolkovej republike Nemecko. "Vytvorili sme s nemeckými prokurátormi spoločný vyšetrovací tím a inšpirovali sa ich prípady z deväťdesiatych a nultých rokov," vysvetlil.

Podľa historika je stíhanie oprávnené

Stíhanie všetkých troch komunistických funkcionárov – Miloša Jakeša, Lubomíra Štrougala a Vratislava Vajnara – je úplne oprávnené, aj keď prišlo neskoro. Uviedol to historik Patrik Dubovský z Ústavu pamäti národa (ÚPN) v reakcii na informáciu, podľa ktorej začala česká polícia stíhať bývalých komunistických politikov v súvislosti so streľbou do ľudí pri ochrane hraníc

 "Lepšie neskoro ako nikdy, pretože išlo o porušovanie základných ľudských práv, v tomto prípade práva zvoliť si slobodne miesto, kde chce človek žiť," povedal Patrik Dubovský. Miloš Jakeš bol podľa vyšetrovateľov zodpovedný za streľbu do ľudí na hraniciach z titulu svojej funkcie generálneho tajomníka Komunistickej strany Československa, Lubomír Štrougal ako predseda československej vlády a Vratislav Vajnar zastával funkciu ministra vnútra. Trestné stíhanie voči nim začal policajný Úrad dokumentácie a vyšetrovania zločinov komunizmu (ÚDV). Vyšetrovatelia ich vinia zo zodpovednosti za smrť alebo fyzickú ujmu ľudí, ktorí sa snažili prekročiť hranice komunistického Československa.

Počas komunistického režimu bolo na hranici Československa s Rakúskom, resp. Nemeckou spolkovou republikou zabitých 280 ľudí, z toho 145 zastrelili vojaci Pohraničnej stráže. Ďalšie úmrtia spôsobili elektrické zátarasy, nášľapné míny alebo vycvičené psy. Spolu s prípadmi ďalších nevyjasnených úmrtí sa celkový počet obetí odhaduje na 420.

Okupácia Československa vojskami Varšavskej
Zdroj: Ján Lörincz/SITA

"Na rôznych súdoch v minulosti argumentovali komunistickí funkcionári tým, že dodržiavali vtedy platné zákony – a tie dovoľovali zastreliť človeka, ktorý 'ilegálne' prechádzal cez hranice. V Českej republike však začali uplatňovať argument, podľa ktorého ide o zločiny proti ľudskosti, ktoré nemôžu byť premlčané. Stotožňujem sa s týmto názorom, keďže človek má právo vybrať si miesto na Zemi, kde chce žiť, a nik ho za to nemôže zabiť," povedal Dubovský.

V kauzách sa začala angažovať nemecká Platforma európskej pamäti a svedomia v rámci projektu Justice 2.0. V roku 2016 podala oznámenie na 67 predstaviteľov komunistického režimu za úmrtia na hraniciach ČSSR zdokumentované na modelových prípadoch piatich zabitých občanov Nemecka.

Ako uviedla riaditeľka platformy Neela Winkelmannová pre portál HlídacíPes.org, motiváciou bol fakt, že sa v bývalom východnom bloku – s výnimkou Nemecka a čiastočne Poľska a Rumunska – takmer nestíhajú ani najťažšie zločiny komunizmu. Platforma si preto vybrala zločiny na hraniciach, ktoré sú nepremlčateľné. Za obzvlášť krikľavý označila Winkelmannová prípad 18-ročného Hartmuta Tautza z Nemeckej demokratickej republiky, ktorého roztrhali psy na slovensko-rakúskej hranici v roku 1986 (zomrel 9. augusta 1986).

V tejto kauze už na Slovensku padlo súdne rozhodnutie a 13. marca 2017 Okresný súd Bratislava I Tautza plne rehabilitoval. "Verím, že Hartmut Tautz nám otvorí dvere k súdeniu páchateľov zabíjania na hraniciach," tvrdí Neela Winkelmannová. České súdy už rehabilitovali dvadsať nemeckých obetí s podobným osudom.

Podľa historika Dubovského je politická zodpovednosť najvyšších funkcionárov nespochybniteľná: "Rôzne smernice, ktoré boli určené pre Pohraničnú stráž, Zbor národnej bezpečnosti aj pre Štátnu bezpečnosť, boli schvaľované na Ústrednom výbore KSČ. Prijímanie právnych noriem bolo v kompetencii politického orgánu. Bez politického rozhodnutia by neprichádzali ani rozkazy veliteľov," doplnil historik.

Druhou stranou mince je potom vyše 600 prípadov úmrtí mladých príslušníkov Pohraničnej stráže – buď na hranici, pri prestrelkách, na elektrických drôtoch, alebo aj v dôsledku samovrážd či nehôd. "Je to obrovský paradox, ak si to porovnáme s tým, ako sa chodí cez hranice dnes. Každého rozumného a slušného človeka musí šokovať, že sa kedysi človek, ktorý sa chcel domôcť svojej dôstojnosti a odísť za slobodou, musel obávať, že ho za to zabije oficiálny predstaviteľ štátu," dodal Patrik Dubovský.


Galéria

Miloš Jakeš a Lubomír Miloš Jakeš Lubomír Štrougal Lubomír Štrougal Okupácia Československa vojskami Varšavskej

Nástroje k článku


ZDROJ: TASR, ČTK

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články