Pondelok, 12. apríl 2021. Meniny má Estera, zajtra Aleš.

V Štátnom divadle Košice bude Borodáč opäť režírovať Tri sestry

Matej Erby ako Janko Borodáč a Alena Ďuránová ako jeho manželka Oľga v predstavení Borodáč alebo Tri sestry, novej činohernej inscenácii Štátneho divadla Košice
Matej Erby ako Janko Borodáč a Alena Ďuránová ako jeho manželka Oľga v predstavení Borodáč alebo Tri sestry, novej činohernej inscenácii Štátneho divadla Košice
Zdroj: Ján Štovka
22.09.2020 16:00

Do Historickej budovy Štátneho divadla Košice sa v piatok 25. septembra vráti Janko Borodáč, aby na javisku opäť režíroval Čechovove Tri sestry. Stane sa tak v prvej premiére novej sezóny, ktorou je inscenácia pôvodnej slovenskej hry trojice autorov Michala Baláža, Michala Ditteho a Karola Horáka Borodáč alebo Tri sestry v réžii Júlie Rázusovej.


Meno Janka Borodáča je nerozlučne späté so slovenským profesionálnym divadlom, ktorému patrí celý rok 2020. Aj svetová premiéra hry Borodáč alebo Tri sestry je súčasťou koronakrízou prerušených osláv 100. výročia slovenského profesionálneho divadla. „Borodáč mal výrazný vplyv na vývoj a smerovanie slovenského divadla, stal sa súčasťou dôležitých politických zlomov. Jeho životný príbeh nie je len príbehom umelca, ale aj manžela a pedagóga. Je strojcom a nositeľom dedičstva, s ktorým sa musela vysporiadať každá divadelná generácia. Počas jeho košického obdobia sa inscenácia Troch sestier stala jeho najvýznamnejšou. Práve príbehový pôdorys Čechovovej hry tvorí základný dramaturgicko-režijný koncept inscenácie Borodáč alebo Tri sestry, ktorý odhaľuje aj privátne polohy Borodáča. Turbulentný profesionálny, ale i osobný život Borodáča, je zároveň dôležitým pohľadom na dejiny slovenského divadla, na politiku, na myslenie o kultúre, na uvažovanie o etike i estetike v 20. storočí. Ako sa vyvíjalo slovenské herectvo? Čo ho posúvalo vpred a čo mu stálo v ceste v jeho európskejšom charaktere? Akú úlohu v tom zohral práve Janko Borodáč? A vôbec: ako sa z chudobného chlapca z Prešova stal jeden zo zakladateľov slovenského profesionálneho divadla?,“ hovorí dramaturg činohry a inscenácie Peter Himič.

Štátne divadlo Košice uvádza
Zdroj: Ján Štovka

Zaujímavosťou celého projektu je, že text pôvodnej slovenskej hry písala až trojica autorov patriacich do troch generácií – Karol Horák, Michal Ditte a Michal Baláž. Každý z autorov sa z iného zorného uhla venoval osobnosti Janka Borodáča, ktorý pred 75 rokmi takpovediac z ničoho vybudoval Východoslovenské národné divadlo (od roku 1955 Štátne divadlo Košice). Pre Karola Horáka je osoba Borodáča genézou rôznych tém. Vnímal, že divadlo dokáže viac ako literatúra. Borodáč prežil niekoľko spoločenských zvratov. Nikdy však nevstúpil do žiadnej politickej strany, ale vždy sa musel obtrieť o vládnu garnitúru, pretože divadlo jednoducho potrebovalo peniaze,“ hovorí Horák, ktorý sa pri písaní svojej časti textu venoval divadelnej činnosti Borodáča. Je neuveriteľné, čo v Košiciach po vojne za krátky čas urobil. Sedadlá dorezané, dokatované, divadlo zničené, veď ani domovník ho nechcel pustiť.  A on revitalizoval. To si ani neviem predstaviť v takých podmienkach, aké tu mal on. A Košice vtedy neboli slovenské, to je známe. Na to treba aj veľa fyzických síl - nanovo vybudovať divadlo, trojsúborové. On to dokázal,“ zdôrazňuje Horák.

Michal Ditte v svojom príspevku do textu hry sledoval Borodáča a jeho manželku Oľgu na ich ceste po geografických bodoch, v ktorých sa kvôli divadlu ocitli. „Nebolo možné dopátrať sa, prečo nemali s Oľgou dieťa a ako sa s touto (určite traumou) vysporadúvali. Z hľadiska toho, čo som si prečítal, sa zdá, že si do pestúnskej starostlivosti vzali slovenské divadlo,“ myslí si Ditte. Podľa tretieho z autorov Michala Baláža je Borodáč, povedané  terminológiou hollywoodskych filmov, slovenským prototypom fenoménu „from zero to hero“. „Ako napríklad Forrest Gump, Johnny Cash, Andy Warhol... . Človek, ktorý sa vypracoval z obyčajného chlapca z najchudobnejších pomerov a z provinčnej časti zapadákova na najdôležitejšiu a najprominentnejšiu postavu svojho odboru v celej krajine, otca zakladateľa, rešpektovaného odborníka, uznávaného režiséra a človeka, ktorý sa z okraja spoločnosti prepracoval do čítaniek,“ vysvetľuje Baláž.

Štátne divadlo Košice uvádza
Zdroj: Ján Štovka

Režisérka Júlia Rázusová priznáva, že ako študentka VŠMU Borodáča odsudzovala, ale pri príprave inscenácie Borodáč alebo Tri sestry postupne odhaľovala nevďačnosť pozície byť prvým, byť učiteľom, byť zakladateľom, riaditeľom v daných politicko-spoločenských súvislostiach. Režírovanie textu, ktorý písali traja autori, bolo podľa jej slov veľkou výzvou. Konečná podoba inscenácie je napokon   zaujímavá aj scénickým spracovaním, keď sa dej neodohráva len na veľkom javisku, ale menšie pódiá sú aj v hľadisku či orchestrálnej jame. „Autorom sme spoločne s dramaturgičkou Miriam Kičiňovou zadali okruhy tém z Borodáčovho života. Karol Horák sa zameral na detstvo a časť života pred umeleckou cestou, Michal Ditte spracoval pracovne produktívne obdobie jeho života v umeleckej komunite, Michal Baláž zobrazuje grotesknejšou "monty python" optikou peripetie na sklonku života. Keďže sme spracovávali autentický príbeh košického divadla spoločne s výtvarníčkou Markétou Plachou sme od začiatku vedeli, že chceme hrať aj v iných častiach divadla. Priestor režiséra počas skúšok je hľadisko, napr. režijný stolík, pri ktorom je Borodáč často zobrazovaný. Po návrate po vojne do Košíc Borodáčovci prišli do zničených priestorov s vytrhanými stoličkami a bez jedinej žiarovky. To všetko určovalo koncept viacerých pódií, využitia súčasnej divadelnej techniky, či citácie pôvodnej scény z Borodáčových Troch sestier,“ vysvetľuje režisérka.

Zrod inscenácie Borodáč alebo Tri sestry výrazne ovplyvnila aj pandémia koronavírusu. Skúšobný proces prerušil pár týždňov pred premiérou krízový stav a herci s režisérkou celú inscenáciu dokončovali v júni po uvoľnení opatrení. „Pamätám si ten pocit, keď sme v marci zastavili skúšanie. Jediné, čo mi napadlo, bolo natočiť poslednú skúšku, aby sme mali našu dovtedajšiu prácu zaznamenanú. Boli sme s celým tímom v kontakte aj počas koronakrízy a herci prišli späť do procesu perfektne pripravení,“ spomína Rázusová na starosti spôsobené koronavírusom, kvôli ktorým sa premiéra preniesla do novej sezóny až na koniec septembra.

Zľava Adriana Ballová, Matej
Zdroj: Ján Štovka

V inscenačnom tíme režisérky Júlie Rázusovej sú, okrem Petra Himiča, aj dramaturgička Miriam Kičiňová, odborný konzultant Karol Mišovic, autorka scény a kostýmov Markéta Plachá a autor hudby Michal Paľko. Inscenácia Borodáč alebo Tri sestry bude aj debutom hosťujúceho herca Mateja Erbyho v košickom divadle. Spoločne s Martinom Stolárom sa predstavia v postave Janka Borodáča. Jeho manželku Oľgu hrá Alena Ďuránová. V inscenácii diváci uvidia aj Stanislava Pitoňáka, Tatianu Polákovú, Adrianu Ballovú, Ľubu Blaškovičovú, Jakuba Kuku, Tomáša Dira, Juraja Zetyáka a Róberta Šudíka, pričom každý z hercov hrá v inscenácii viacero postáv.

- reklamná správa - 


Galéria

Matej Erby ako Janko Štátne divadlo Košice uvádza Štátne divadlo Košice uvádza Matej Erby ako Janko Zľava Adriana Ballová, Matej Štátne divadlo Košice uvádza Nová činoherná inscenácia Borodáč Zľava Adriana Ballová, Alena

Nástroje k článku



PR článok

Nahlásiť chybu

Najčítanejšie články