LONDÝN/PRAHA - V škótskom Roslinovom ústave prišlo pred 30 rokmi, 5. júla 1996, na svet zviera, ktorého narodenie znamenalo veľký vedecký úspech, zároveň však otvorilo množstvo otázok. Ovečka Dolly bola totiž prvým živočíchom naklonovaným z dospelej bunky cicavca a metóda, vďaka ktorej sa narodila, je teoreticky použiteľná aj v prípade človeka. Asi najznámejšia ovčia celebrita však na výnimočnosť možno doplatila, a to o polovicu kratším životom v porovnaní s obyčajnými ovcami. Ovečka bola utratená vo veku šiestich rokov v polovici februára 2003.
Za 30 rokov sa podarilo naklonovať kravu, myš, kozu, prasa, králika, mačku, krysu, mulica, koňa, srnce, muchu, fretku, ťavy a psa, ale aj ohrozené druhy ako tchoro čiernonohého, či dokonca vyhynutého kozorožca pyrenej. A vlani v apríli sa potom americká spoločnosť Colossal Biosciences pochválila živými vyhynutými pravlkami. V skutočnosti išlo o geneticky modifikovaného vlka obyčajného, ktorý bielou srsťou, väčšou postavou a lebkou pravekého predátora pripomínal, ale podobnosť so zvieratami zo seriálu Hra o tróny priniesla Rómulovi, Removi a Khaleesi (ako sa šteňatá volajú) obrovskú popularitu.
Ako vzniká klon?
Princíp klonovania je jednoduchý: genetici vyberú chromozómy s pôvodnou genetickou informáciou a vpravia do bunky jadro obsahujúce DNA jedinca, ktorého chcete naklonovať. Pokiaľ sa to podarí, prevezme bunka vloženú genetickú informáciu a začne sa deliť. Potom sa embryo implantuje do maternice náhradnej matky, kde sa z neho vyvinie biologicky identický klon s darcom DNA. Technicky vzaté ide o umelo vytvorené jednovaječné dvojča. Mikromanipulácia je však veľmi náročná a problém môže byť aj s kultiváciou embryí v skúmavke. Úspešnosť klonovania sa preto pohybuje v jednotkách až desiatkach percent podľa jednotlivých živočíšnych druhov.
Klony domácich miláčikov
Texaské laboratórium ViaGen (súčasť Colossal Biosciences) vzniklo už v roku 2002 a nemá o zákazníkov núdzu. A väčšinou neklonuje ušľachtilé čistokrvné zvieratá, ale obyčajné psy a mačky, s ktorými sa majitelia nedokázali rozlúčiť. Napríklad ako speváčka a herečka Barbra Streisandová si nechala naklonovať milovanú sučku Sammie hneď dvakrát.
Biznis s koňmi
Inak je to u závodných koní: tam nejde o sentiment, ale o biznis. Cena špičkových šampiónov dosahuje desiatok miliónov korún a získať nádejné žriebä krížením je nákladný proces s neistým výsledkom, proti ktorému klonovanie predstavuje stávku na istotu. Argentínska firma Crestview Genetics priviedla na svet už stovky klonovaných koní a medzinárodná jazdecká federácia nakoniec povolila ich účasť v jazdeckých súťažiach.
"Klonovanie sa oplatí u dostihových koní, plemenných kráv a býkov alebo tiav, čo je veľký biznis v arabských krajinách. Môže mať tiež zmysel u kriticky ohrozených populácií zvierat, ale u dávno vyhynutých živočíšnych druhov ako dinosaury, mamuti alebo pravlci pre to veľa dôvodov." Ústavu experimentálnej medicíny Akadémie vied SR, prvá Češka, ktorá úspešne naklonovala myš.
Slávna ovečka Dolly
Meno, ktoré sa tak trochu stalo synonymom klonovania, získala ovečka podľa slávnej americkej countryovej speváčky Dolly Partonovej. Dôvod médiám prezradil sám hlavný realizátor pokusu, profesor Ian Wilmut. "Dolly vznikla z bunky mliečnej žľazy, a my sme si nemohli spomenúť na pôsobivejší pár pŕs, než sú tie Dolly Partonové," vyhlásil v narážke na speváčkin bujný dekolt. V polovici 90. rokov podobné vyhlásenie - našťastie pre vedcov - nemohlo vyvolať lavínu nesúhlasu na sociálnych sietí.
Dolly vznikla metódou nukleárneho transferu. To v praxi znamenalo, že z vajíčka jednej ovce bolo odstránené jadro, ktoré vedci nahradili jadrom bunky z vemena iného jedinca toho istého druhu. Jahňa, ktoré sa z upraveného vajíčka narodilo, tak bolo genetickou kópiou darkyne bunkového jadra. Pretože však bola pravdepodobnosť úspechu veľmi nízka, nechali škótski vedci pod vedením Wilmuta a Keitha Campbella splynúť 277 párov buniek, z ktorých sa uspokojivo vyvinula asi desatina, presne 29 embryí.
Tá vedci implantovali do materníc 13 náhradných ovčích matiek, aby sa nakoniec narodilo len jedno jediné mláďa - Dolly. Na svet prišlo už v júli 1996, ale jeho existencia bola verejnosti prezradená až o sedem mesiacov neskôr. Utajenie bolo také prísne, že ani ošetrovatelia nevedeli, čím presne je jahňa, o ktoré sa starali, výnimočné. Svoj úspech vedci oznámili až vtedy, keď mali hotové všetky testy a bolo stopercentne isté, že Dolly je naozaj klon, teda kópia pôvodnej ovce.
Oznámenie o naklonovaní ovce z jadra dospelej bunky priniesol vo februári 1997 časopis Nature. Správa sa vo vedeckej komunite stala skutočnou senzáciou. Nabúrala totiž jedno z ústredných dogmy vývojovej biológie, ktoré tvrdilo, že špecializovaná dospelá bunka sa už nemôže vrátiť späť do univerzálneho štádia, a premeniť sa na bunku iného orgánu. U Dolly k tomu ale evidentne došlo, pretože jadro bunky pochádzalo z mliečnej žľazy, napriek tomu sa z neho vyvinula kompletná ovca so všetkými orgánmi.
Otázky o starnutí
Spočiatku sa Dolly nijako neodlišovala od svojich rovesníčok, a dokonca bola neskôr schopná priviesť na svet potomkov. Avšak už vo veku jedného roka vedci odhalili, že stav jej chromozómov nezodpovedá veku. Po zverejnení tejto informácie sa objavili špekulácie, že príroda "pripočítala" Dolly vek ovce, z ktorej DNA vzišla. Vedci z Roslinovho inštitútu to však spochybňujú s tým, že pri dôkladnej lekárskej prehliadke neboli u Dolly objavené žiadne abnormality súvisiace s predčasným starnutím.
Koniec legendy
Tak či onak, na jeseň 2001 sa u Dolly prejavila artritída, u zvierat jej veku neobvyklá. A aby toho nebolo málo, niekedy v tom čase začala v stáde, ktorého bola súčasťou, vyčíňať neliečiteľná pľúcna infekcia. Ráno 10. februára 2003 začala kašľať aj samotná Dolly, ktorá bola o štyri dni neskôr podrobená vyšetreniu na počítačovom tomografe. Ten v hrudi ovce odhalil nádor, ktorý by zvieraťu pravdepodobne priniesol veľké utrpenie. Preto bola Dolly radšej utratená.
Napriek tomu, že sa oproti väčšine vrstevníc dožila len polovičného veku, v istom zmysle sa stala nesmrteľnou. Ukázala totiž, že dospelé bunky zvieracích i ľudských organizmov sú oveľa flexibilnejšie, než si vedci mysleli. Dala tak nový impulz terapeutickému klonovaniu, od ktorej si mnohí sľubujú víťazstvo nad radom doposiaľ neliečiteľných chorôb. Aj preto je Dollyino vypchaté telo jedným z najvyhľadávanejších exponátov prírodopisných zbierok expozície škótskeho Národného múzea.
