SEVESO - Pred 50 rokmi zamoril dioxínový mrak okolie mestečka Seveso. Menšie mesto na severe Talianska, ležiace neďaleko Milána, sa dostalo na titulné stránky svetových médií pre haváriu v miestnej chemičke.
Osudný deň, 10. júla 1976, bola slnečná sobota a v meste panovala pokojná atmosféra. V neďalekej chemickej továrni síce vybuchol jeden z reaktorov, zamestnanci však poruchu rýchlo opravili. Až približne po dvoch týždňoch vedenie firmy priznalo, že do ovzdušia uniklo veľké množstvo prudko jedovatých dioxínov.
Vtáky padali k zemi, deti sa hrali
„Vtáky padali k zemi a deti sa ďalej hrali,“ zhrnul neskôr jeden z obyvateľov Sevesa situáciu krátko po výbuchu. V meste vtedy žilo približne 14-tisíc ľudí. Z továrne, ktorá vyrábala chemické postreky proti burine, unikol jeden z najprudších jedov vôbec – TCDD, najtoxickejší z dioxínov. Nebezpečenstvo tejto látky spočíva podobne ako pri rádioaktivite v tom, že je neviditeľná a jedovatá už v mimoriadne malých dávkach.
Do ovzdušia unikli dva kilogramy tohto dioxínu. Podľa odborníkov ide o množstvo, ktoré by dokázalo otráviť približne 19-tisíc ľudí. Dioxínový mrak zasiahol územie, na ktorom žilo 220-tisíc ľudí. Približne 200 obyvateľov utrpelo ťažkú otravu.
Na koži detí sa objavili popáleniny
Už niekoľko hodín po úniku sa na tvárach niektorých detí objavilo poškodenie kože podobné popáleninám. Neskôr sa u ľudí, ktorí boli jedovatému mraku vystavení najviac, objavilo chlorakné. Rovnaký príznak sa prejavil napríklad u bývalého ukrajinského prezidenta Viktora Juščenka, ktorý bol v roku 2004 pred prezidentskými voľbami otrávený dioxínom počas večere so zástupcami spravodajských služieb.
U postihnutých sa objavovali aj silné bolesti hlavy a poškodenie pečene či obličiek, ktoré bolo v mnohých prípadoch trvalé. Dioxíny sú zároveň karcinogénne. Podľa oficiálnych údajov približne tridsať žien zo strachu pred možnou deformáciou plodu podstúpilo interrupciu. Zahynulo aj viac ako 3000 domácich zvierat a ďalších 80-tisíc kusov bolo utratených z preventívnych dôvodov.
Firma sa snažila únik utajiť
Zamorenú oblasť úrady rozdelili do troch zón podľa množstva dioxínu. V najviac postihnutej zóne A žilo 736 obyvateľov, v zóne B 4700 ľudí a v zóne R ďalších 31 800 ľudí. Celkovo tak bolo priamo zasiahnutých približne 37-tisíc obyvateľov. Vlastníkom továrne bola spoločnosť ICMESA patriaca do švajčiarskeho koncernu Givaudan. Snaha utajiť únik dioxínu viedla k veľkému škandálu, rozsiahlemu odškodňovaniu aj súdnym procesom.
Ako prví boli zatknutí technický riaditeľ spoločnosti ICMESA Herwig von Zwehl a šéf výroby Paolo Paoletti. Paolettiho v roku 1980 zastrelila jedna z menších ľavicových teroristických organizácií. V roku 1983 odsúdili piatich vedúcich pracovníkov továrne na 2,5 až päť rokov väzenia. Traja z nich boli neskôr omilostení.
Katastrofa zmenila pravidlá pre chemické prevádzky
Katastrofa v Sevesu viedla k prijatiu takzvanej smernice Seveso Európskym spoločenstvom. Tá sprísnila bezpečnostné pravidlá v chemických prevádzkach. Pojmom dioxíny sa označujú dve skupiny zlúčenín, ktoré sú si blízke chemickou štruktúrou aj správaním. Spolu zahŕňajú 210 látok.
Zo 17 toxických dioxínov je najnebezpečnejší práve TCDD. Dioxíny sa označujú za najtoxickejšie látky vytvorené ľudskou činnosťou a uvoľnené do životného prostredia. Vznikajú napríklad pri chemických reakciách pri výrobe pesticídov, chlorovaných látok, pri bielení celulózy chlórom, spaľovaní odpadov, v metalurgii alebo pri niektorých požiaroch.
Dioxíny sa ukladajú v prírode aj v tele
Dioxíny nie sú rozpustné vo vode a len veľmi ťažko sa viažu na iné chemikálie. Ukladajú sa preto v životnom prostredí aj v tukových tkanivách živočíchov vrátane človeka. Do ľudského organizmu sa môžu dostať vdýchnutím, potravou alebo cez pokožku.
Dlhodobé pôsobenie dioxínov na prírodu a človeka sa preukázalo napríklad vo Vietname, kde Američania počas vojny použili jedovatú látku Agent Orange s vysokým obsahom dioxínu. Dioxíny vznikali aj v rokoch 1965 až 1968 v neratovickej Spolane ako vedľajší produkt pri výrobe herbicídov.
Dioxínové škandály zasiahli aj Belgicko a Nemecko
Takzvanú dioxínovú krízu v Belgicku spôsobilo v roku 1999 odhalenie dioxínov v belgických kŕmnych zmesiach pre dobytok a hydinu. Viedlo to k uzavretiu stoviek hospodárstiev, samovraždám farmárov aj k porážke konzervatívnej vlády.
Dioxínový škandál vypukol aj v roku 2011 v Nemecku. Úrady tam preventívne uzavreli viac ako 1000 poľnohospodárskych podnikov a nechali utratiť niekoľko tisíc sliepok pre výskyt dioxínu vo vajciach.
