WASHINGTON - Sú vo vesmíre aj iné inteligentné civilizácie? Podľa astrobiologičky Carol Oliverovej je taká možnosť celkom reálna. Zároveň však tvrdí, že ak mimozemšťania naozaj existujú, stretnutie s ľuďmi je veľmi nepravdepodobné. Na vedeckom portáli The Conversation vysvetlila, aké prekážky robia medzihviezdne cestovanie prakticky nemožným.
Obrovské vzdialenosti sú prvou prekážkou
Otázka existencie mimozemského života fascinuje ľudstvo celé desaťročia. K špekuláciám pravidelne prispievajú údajné pozorovania UFO či zverejnené vládne dokumenty o neidentifikovaných javoch na oblohe.
Astrobiologička Carol Oliverová však upozorňuje, že aj keby inteligentné civilizácie existovali, pravdepodobnosť ich návštevy Zeme je podľa dnešných poznatkov mimoriadne malá.
Prvou prekážkou sú samotné vzdialenosti vo vesmíre. „Vesmír je jednoducho nepredstaviteľne veľký, ďaleko za hranicami našej predstavivosti,“ uviedla Oliverová pre portál The Conversation.
Najbližšia hviezda Proxima Centauri je od Zeme vzdialená približne 4,3 svetelného roka, čo predstavuje asi 40 biliónov kilometrov. Ani najrýchlejšia sonda, akú ľudstvo doteraz vyslalo do vesmíru, by podľa vedkyne takúto cestu nezvládla počas ľudského života. Pri súčasnej technológii by let trval približne 6 650 rokov.
Problémom je aj samotný čas
Aj keby sa podarilo skonštruovať loď schopnú letieť takmer rýchlosťou svetla, objavil by sa ďalší problém.
Podľa Oliverovej totiž pri extrémnych rýchlostiach začína pôsobiť jav známy ako dilatácia času, ktorý vyplýva z Einsteinovej teórie relativity. Posádka vesmírnej lode by čas vnímala pomalšie než ľudia na planéte.
Vedkyňa pripomenula príklad astronauta NASA Scotta Kellyho, ktorý po ročnom pobyte na Medzinárodnej vesmírnej stanici zostarol o nepatrne menej než jeho dvojča na Zemi.
Pri medzihviezdnych letoch by však bol tento rozdiel oveľa výraznejší. „Cestovatelia by sa mohli vrátiť domov až po desiatkach alebo dokonca stovkách rokov podľa času na ich planéte,“ vysvetľuje Oliverová.
Takmer neprekonateľnou prekážkou je energia
Ďalším zásadným problémom je podľa odborníčky obrovské množstvo energie potrebné na urýchlenie vesmírnej lode.
S rastúcou rýchlosťou sa podľa fyzikálnych zákonov zvyšuje aj energia potrebná na ďalšie zrýchľovanie. Dosiahnuť rýchlosť svetla by si dokonca vyžadovalo nekonečné množstvo energie. „To je jednoducho nemožné,“ konštatuje Oliverová.
Aj keby však nejaká vysoko vyspelá civilizácia dokázala prekonať túto prekážku, vedkyňa sa pýta, prečo by vôbec cestovala na Zem.
Podľa nej by technologicky vyspelej civilizácii pravdepodobne nechýbali žiadne suroviny ani poznatky, ktoré by musela získavať na našej planéte.
Zem nemusí byť pre mimozemšťanov obývateľná
Oliverová upozorňuje aj na ďalší často prehliadaný faktor. Zemská atmosféra je výsledkom miliárd rokov vývoja a dokonale vyhovuje organizmom, ktoré sa na nej vyvinuli. To však neznamená, že by bola vhodná aj pre prípadné mimozemské formy života.
Kyslík, bez ktorého si ľudia život nevedia predstaviť, by mohol byť pre niektoré cudzie organizmy mimoriadne reaktívny alebo dokonca toxický.
To však neznamená, že sme vo vesmíre sami
Astrobiologička zároveň zdôrazňuje, že jej argumenty nespochybňujú samotnú možnosť existencie mimozemského života.
Astronómovia doteraz objavili viac ako 6 200 exoplanét vo vyše 4 700 planetárnych sústavách. NASA predpokladá, že väčšina hviezd má okolo seba aspoň jednu planétu. Len v Mliečnej ceste sa pritom nachádza viac než 100 miliárd hviezd.
Aj v našej Slnečnej sústave existujú telesá, kde by podľa vedcov mohol existovať alebo v minulosti existoval jednoduchý mikrobiálny život. Medzi najčastejšie spomínaných kandidátov patria Mars či ľadové mesiace Europa a Enceladus.
Odpoveď stále hľadáme
Ľudstvo sa snaží zachytiť prípadné signály mimozemských civilizácií už od roku 1960. Túto úlohu plnia projekty ako SETI Institute alebo Breakthrough Listen.
Doteraz sa však nepodarilo získať žiadny presvedčivý dôkaz o existencii inteligentného života mimo Zeme.
S tým súvisí aj známy vedecký problém označovaný ako Fermiho paradox. Ten poukazuje na rozpor medzi obrovským počtom potenciálne obývateľných svetov a skutočnosťou, že ľudstvo zatiaľ nezaznamenalo žiadny kontakt s mimozemskou civilizáciou.
Vedci ponúkajú viacero možných vysvetlení. Inteligentný život môže byť mimoriadne vzácny, civilizácie môžu existovať len krátko alebo jednoducho nemajú technológie na cestovanie medzi hviezdami.
Ako pripomína Oliverová, hľadanie odpovedí sa pritom len začalo. Ľudstvo totiž aktívne pátra po mimozemských signáloch približne sto rokov, zatiaľ čo vek vesmíru sa odhaduje na 13,8 miliardy rokov.
