WASHINGTON - To, čo astronómov mátalo viac než 50 rokov, sa napokon podarilo objasniť. Nové pozorovania odhalili dôležitý jav v okolí supermasívnej čiernej diery v centre Mliečnej dráhy.
Polstoročie otázok a konečne odpoveď
V samotnom strede našej galaxie sa nachádza objekt, ktorý vedcov fascinuje už celé desaťročia. Supermasívna čierna diera Sagittarius A* s hmotnosťou približne štyroch miliónov Sĺnk je považovaná za gravitačné centrum Mliečnej dráhy.
Napriek tomu okolo nej dlhé roky pretrvávala záhada, ktorá sa vymykala známym fyzikálnym modelom.
Podľa teórií by čierne diery počas pohlcovania okolitého materiálu mali vytvárať silné prúdy plynu alebo energetické výtrysky. Astronómovia ich pozorovali pri mnohých podobných objektoch vo vesmíre.
Sagittarius A* však akoby toto pravidlo ignorovala.
Objekt, ktorý nezapadal do teórie
Práve táto nezvyčajnosť robila z centrálnej čiernej diery Mliečnej dráhy jednu z najväčších astronomických hádaniek posledných desaťročí.
Vedci si kládli jednoduchú otázku: Ak čierna diera pohlcuje hmotu, kam sa stráca energia, ktorá by mala vytvárať charakteristický vietor?
Odpoveď sa im dlho nedarilo nájsť.
Päť rokov pozorovaní prinieslo prelom
Tím astrofyzikov z Northwestern University v USA využil nové pozorovacie technológie a počas piatich rokov zhromažďoval detailné údaje o okolí Sagittarius A*.
Výsledkom je najpresnejší pohľad na bezprostredné okolie čiernej diery, aký sa vedcom doteraz podarilo získať.
Práve tieto dáta priniesli dôkaz, na ktorý astronómovia čakali celé generácie.
Vietor, ktorý všetci hľadali
Výsledky publikované v odbornom časopise The Astrophysical Journal Letters ukázali, že z čiernej diery skutočne uniká prúd materiálu.
„Ak čierna diera neexistuje v dokonale prázdnom priestore, musí z nej nejakým spôsobom vychádzať vietor,“ vysvetlil jeden z autorov výskumu Mark Gorski.
Podľa neho boli nové pozorovania natoľko presvedčivé, že vedci okamžite rozpoznali, čo majú pred sebou. „Pozreli sme sa na údaje a povedali sme si: Tu to je. Presne toto sa všetci snažili nájsť viac ako 50 rokov,“ uviedol.
Dôležitú úlohu zohráva plyn
Výskumníci zároveň prvýkrát jasne preukázali, že molekulárny plyn v blízkosti Sagittaria A* slúži ako zdroj materiálu, ktorým sa čierna diera živí.
Práve interakcia medzi týmto plynom a gravitačným poľom vytvára slabý, ale merateľný vietor.
Podľa vedcov nejde o mohutné výtrysky, aké možno pozorovať pri aktívnych galaktických jadrách. Prúd materiálu je pomerne slabý a jeho smer sa môže v priebehu času meniť.
Aktivita trvá už tisíce rokov
Analýza naznačuje, že tento proces prebieha minimálne 20-tisíc rokov.
Nový objav zároveň vysvetľuje, prečo zostával tak dlho skrytý. Sagittarius A* totiž patrí medzi mimoriadne pokojné čierne diery. V porovnaní s podobnými objektmi v iných galaxiách vykazuje len veľmi nízku aktivitu, a preto bolo zachytenie jej „dychu“ oveľa náročnejšie.
Pohľad do pokojnejšej podoby vesmíru
Spoluautorka štúdie Elena Murchiková upozornila, že práve táto nenápadnosť robí objav takým cenným.
Väčšina čiernych dier, ktoré astronómovia skúmajú, sa nachádza v galaxiách prechádzajúcich búrlivými obdobiami. Takéto objekty produkujú silné žiarenie a energetické výtrysky, ktoré sa dajú ľahšie pozorovať.
Sagittarius A* však ponúka jedinečnú príležitosť sledovať čiernu dieru v pokojnejšom stave. „Väčšina galaxií nie je väčšinu času mimoriadne aktívna. Naša čierna diera nám teraz umožňuje pochopiť, ako takéto objekty fungujú mimo dramatických kozmických udalostí,“ vysvetlila vedkyňa.
Objav mení pohľad na našu galaxiu
Nové zistenia podľa vedcov potvrdzujú, že čierna diera v centre Mliečnej dráhy sa v skutočnosti správa podobne ako mnohé ďalšie supermasívne čierne diery vo vesmíre.
To, čo sa desaťročia zdalo byť výnimočnou anomáliou, sa ukázalo ako jav, ktorý bol jednoducho príliš slabý na to, aby ho staršie prístroje dokázali zachytiť.
Po viac než polstoročí tak vedci uzavreli jednu z najdlhšie otvorených kapitol modernej astronómie.
