Ďalšie vyhodené štátne peniaze! Smatanová zúri: Za jeden večer 40 000 eur? Nonsens

Práve spojenie umelej inteligencie a štátnej podpory bolo pre známu speváčku, autorku a ilustrátorku detských kníh kľúčovým problémom. „Všetci sme vedeli, že to príde… Že AI bude valcovať svet umenia a dostane sa všade,“ napísala Smatanová vo svojom statuse. Podľa nej však nastáva zásadný rozdiel vo chvíli, keď sa takýto projekt dostane medzi najúspešnejšie knihy a zároveň získa podporu z verejných peňazí. „Ale že sa detská kniha Šiškáči s AI vygenerovaným textom a AI ilustráciami stane najpredávanejšou, navyše s dotáciou od FPU, to je nonsens,“ uviedla.

Smatanová pritom nekritizuje iba samotnú technológiu. Z jej slov vyplýva, že najväčšiu otázku vidí v tom, či je správne, aby verejná podpora smerovala k dielam vytvoreným spôsobom, ktorý podľa nej obchádza roky práce profesionálnych tvorcov. „Obdivujem, keď si dá umelec so svojim dielom námahu, venuje mu hodiny, mesiace, roky svojho času, aby nieslo hodnotu aj zrenie,“ napísala.

Podľa nej má umelecké dielo niesť osobný vklad autora, skúsenosť a zodpovednosť. „Má kultivovať, má ukázať, že umelec je platné a užitočné povolanie, ktoré nesie so sebou zodpovednosť,“ odkázala. Téma je pre Smatanovú osobná aj preto, že sama pozná svet ilustrácie a detských kníh. Okrem hudby sa venuje aj výtvarnej tvorbe a je autorkou i ilustrátorkou detskej knihy Búdkovo.

Vo svojom odkaze sa postavila za slovenských autorov a ilustrátorov, ktorí podľa nej investujú do svojej práce roky. „Je to výsmech všetkým slovenským ilustrátorom a autorom detskej literatúry,“ napísala.  Prípad knihy Šiškáči tak otvoril širšiu otázku. Má byť pri kultúrnych dotáciách rozhodujúci iba výsledný produkt, alebo aj spôsob, akým vznikol?

Zástancovia využívania umelej inteligencie hovoria, že ide o nový tvorivý nástroj. Kritici však upozorňujú, že pri verejných peniazoch treba riešiť aj hodnotu ľudskej práce a postavenie profesionálnych umelcov. Smatanová svoju kritiku uzavrela otázkou, ktorá podľa nej vystihuje celý problém: „Čo posunie deťom produkt, ktorý nenesie štipku ľudskej duše, ktorý bol uplácaný za ‚jeden večer‘ a ktorý bol marketingovo zneužitý na čistý biznis?“ Spor okolo jednej detskej knihy tak prerástol do väčšej debaty o tom, kde sú hranice medzi technológiou, umením a verejnou podporou kultúry.