LONDÝN - Dlhé roky sa hovorí, že pre zdravie stačí 150 minút pohybu týždenne. Nová štúdia však naznačuje, že ak chcú ľudia výraznejšie znížiť riziko infarktu či mozgovej príhody, budú musieť športovaniu venovať podstatne viac času.
Odporúčanie venovať sa fyzickej aktivite aspoň 150 minút týždenne patrí medzi najznámejšie zdravotné rady na svete. Nový výskum však naznačuje, že ide skôr o minimum potrebné na základnú ochranu zdravia než o ideálnu dávku pohybu.
Vedci z Číny vo výskume publikovanom v odbornom časopise British Journal of Sports Medicine dospeli k záveru, že pre výraznejšie zníženie rizika srdcovo-cievnych ochorení môže byť potrebných až štyrikrát viac pohybu.
Na výraznú ochranu srdca treba viac času
Výskumníci analyzovali údaje od viac ako 17-tisíc obyvateľov Spojeného kráľovstva. Okrem množstva pohybu sledovali aj takzvanú kardiorespiračnú kondíciu, teda schopnosť srdca, pľúc a svalov efektívne pracovať s kyslíkom počas záťaže.
Účastníci nosili počas týždňa zariadenia monitorujúce pohyb, absolvovali záťažové testy na bicykli a odborníci im merali krvný tlak, pokojovú tepovú frekvenciu či index telesnej hmotnosti.
Výsledky ukázali, že ľudia, ktorí splnili súčasné odporúčanie 150 minút pohybu týždenne, zaznamenali približne 8 až 9-percentné zníženie rizika srdcovo-cievnych ochorení.
Ak však chceli dosiahnuť ochranu presahujúcu 30 percent, potrebovali podľa výskumu výrazne vyššiu dávku pohybu.
Ideál? Takmer desať hodín týždenne
Vedci vypočítali, že najvýraznejší ochranný účinok sa objavil pri 560 až 610 minútach stredne intenzívnej až intenzívnej fyzickej aktivity týždenne.
V prepočte ide približne o deväť až desať hodín pohybu za týždeň.
Takúto úroveň však dosiahlo len 12 percent účastníkov sledovania.
Autori štúdie preto upozorňujú, že väčšina ľudí sa pohybuje hlboko pod hranicou, pri ktorej sa začínajú prejavovať najvýraznejšie zdravotné prínosy.
Záleží aj na kondícii
Výskum zároveň ukázal, že rovnaké množstvo pohybu neprináša všetkým ľuďom rovnaký efekt.
Osoby s horšou kondíciou museli cvičiť viac, aby dosiahli rovnakú ochranu ako fyzicky zdatnejší jedinci.
Napríklad na zníženie rizika srdcovo-cievnych problémov o 20 percent potrebovali najmenej trénovaní ľudia približne 370 minút pohybu týždenne. Tí s najlepšou kondíciou dosiahli rovnaký efekt už pri 340 minútach.
150 minút zostáva minimom
Autori zároveň upozorňujú, že výsledky treba interpretovať opatrne. Účastníci štúdie mohli byť fyzicky aktívnejší než bežná populácia a niektoré údaje o kondícii boli odhadované.
Napriek tomu považujú súčasné odporúčanie 150 minút za základnú hranicu, nie za optimálny cieľ.
Inými slovami, odporúčané minimum má význam, no výraznejšie zdravotné benefity sa objavujú až pri vyššej úrovni pohybu.
Ženy môžu profitovať viac
Na zaujímavý rozdiel medzi mužmi a ženami upozornil aj ďalší výskum zameraný na zdravie srdca.
Ženy, ktoré dosiahli hranicu 150 minút pohybu týždenne, mali o 22 percent nižšie riziko ischemickej choroby srdca. U mužov bolo zníženie rizika na úrovni 17 percent.
Keď ženy zvýšili objem pohybu približne na 250 minút týždenne, ich riziko kleslo až o 30 percent.
Muži potrebovali na dosiahnutie podobného účinku viac než dvojnásobnú dávku – približne 530 minút pohybu týždenne.
Odkaz vedcov je jasný
Výsledky podľa odborníkov neznamenajú, že doterajšie odporúčania sú nesprávne. Skôr ukazujú, že 150 minút týždenne predstavuje štartovaciu čiaru, nie cieľovú pásku.
Ak chce človek získať čo najväčší úžitok pre srdce a cievy, pravidelný pohyb by mal byť výraznejšou súčasťou jeho života, než sa doteraz predpokladalo.
