USA - Rastúce napätie vo svete opäť otvára otázku jadrových zbraní. Odborníci opisujú, čo by sa dialo v prvých minútach po odpálení rakety – rozhodnutia by padali v priebehu niekoľkých minút a mohli by spustiť globálnu katastrofu.
Obavy z jadrového konfliktu sa v posledných týždňoch opäť dostali do popredia po vyjadreniach amerického prezidenta Donald Trumpa smerom k Iránu. Hoci situácia sa dočasne upokojila prímerím, odborníci upozorňujú, že v prípade útoku by išlo o mimoriadne rýchly a nevratný proces. Americká novinárka Annie Jacobsenová vo svojej knihe aj verejných vystúpeniach opisuje, že od odpálenia balistickej rakety po možnú globálnu vojnu môže uplynúť len niečo vyše hodiny. Prvé minúty sú pritom kľúčové, píše na svojom portáli LADBible.
Podľa nej by sa už v priebehu troch minút od odpálenia rakety dostala informácia k prezidentovi. Súčasne by vojenské systémy okamžite začali analyzovať trajektóriu strely, ktorú už nie je možné zastaviť ani odvolať. Približne po ôsmich až deviatich minútach by radarové systémy potvrdili, že hrozba je reálna. V tom momente by sa spustil proces známy ako „spustenie modrých hodín“, počas ktorého musí prezident rozhodnúť o prípadnej odvete. Ide o extrémne krátky čas na rozhodnutie, ktoré môže ovplyvniť osud celého sveta.
Boj o bezpečnosť hlavy štátu
Súčasne by prebiehal aj boj o bezpečnosť hlavy štátu. Zatiaľ čo armáda by potrebovala prezidenta na vydanie rozkazu, tajná služba by sa ho snažila okamžite presunúť do bezpečia – často na palubu tzv. „lietadla súdneho dňa“, ktoré je navrhnuté tak, aby prežilo jadrový konflikt. Zvyšok populácie by však čelil ničivým následkom. Jadrový výbuch by priniesol extrémnu tlakovú vlnu, teploty presahujúce tisíce stupňov a následnú radiáciu, ktorá by mala dlhodobé dôsledky pre zdravie aj životné prostredie.
História pozná zatiaľ len dva prípady použitia jadrových zbraní – útoky na Hirošimu a Nagasaki počas druhej svetovej vojny. Práve ich ničivé následky sú dodnes považované za varovanie pred tým, aké dôsledky by mal moderný jadrový konflikt. Odborníci sa zhodujú, že technologický pokrok síce umožnil presnejšie monitorovanie hrozieb, no zároveň skrátil čas na reakciu. V prípade jadrového útoku by tak o budúcnosti sveta rozhodovali minúty.
