USA - Kým samotné jadrové výbuchy dokážu zabiť milióny ľudí v priebehu minút, skutočná katastrofa by nastala až neskôr. Vedci uvádzajú, že následky jadrovej vojny by znamenali globálne šírenie chorôb, zničenie ozónovej vrstvy, smrteľnú radiáciu a hladomor. Toto všetko by pripravilo o život miliardy ľudí.
So zvyšujúcou sa hrozbou jadrovej vojny, vzniká aj desivá predstava o tom, čo by mohlo nasledovať po výbuchoch, ktorá vyvoláva ešte väčšiu hrôzu ako samotná počiatočná katastrofa. Milióny ľudí by zomreli iba pár minút po tom, ako by jadrové hlavice zasiahli veľké mestá ako New York, Washington, Chicago či Los Angeles. Každá z týchto ohnivých gúľ by však mala dlhodobé následky pre planétu a pre všetkých, ktorí by sa ocitli v dosahu smrteľných radiačných mrakov.
Vedci uvádzajú, že podmienky spôsobené sériou jadrových výbuchov po celom svete, by boli katastrofálne pre ľudské zdravie, životné prostredie a takmer všetky ostatné živé organizmy. Tieto predpovede sú natoľko desivé, že niektorí považujú okamžitú smrť pri atómovom výbuchu za menej bolestivú ako to, čo nastane v prípade prežitia. Konkrétne roky výskumov účinkov jadrových explózií a následného spadu ukázali, že takáto vojna alebo dokonca len lokálny konflikt, by dokázali zničiť ozónovú vrstvu, šíriť choroby z nepochovaných tiel a vystaviť milióny ľudí smrteľnému ochoreniu známemu ako akútny radiačný syndróm.
Situácia v Iráne sa vyostruje
Nezisková organizácia Bulletin of Atomic Scientists, ktorá vytvorila známe „Hodiny súdneho dňa“, v januári upozornila, že svet nebol nikdy tak blízko k úplnému zničeniu ako je teraz. Nedávne udalosti tento scenár ešte viac podporili, informuje Daily Mail. Konflikt v Iráne totiž hrozí eskaláciou, pričom jadrová veľmoc Rusko údajne začala Iránu poskytovať vojenské spravodajské informácie o amerických silách. Zároveň bola 5. februára oficiálne ukončená posledná zostávajúca dohoda o jadrových zbraniach medzi USA a Ruskom s názvom New START Tým zanikli posledné obmedzenia na vývoj a testovanie zbraní hromadného ničenia.
Zaútočia choroby
Správa z roku 1981 publikovaná v New England Journal of Medicine uvádza, že po jadrovej vojne by sa medzi preživšími masívne šírili choroby ako salmonelóza, úplavica, týfus, malária, dengue či encefalitída. Ľudia by nemali prístup k čistej vode a rýchlo by sa premnožil hmyz, keďže by sa živil telami mŕtvych roztrúsenými po uliciach. Spolu so splaškami by sa choroby šírili ešte rýchlejšie. Obrovské množstvo hmyzu odolného voči radiácii by prenášalo patogény z tiel mŕtvych ľudí a zvierat na živých po celom svete.
Zdravotnícke zariadenia závislé od elektriny by boli v oblastiach postihnutých výpadkami prúdu prakticky nefunkčné. Správa z roku 1986 s názvom The Medical Implications of Nuclear War uvádza: „Mnohé bežné bariéry brániace šíreniu infekčných chorôb budú v prostredí po útoku vážne narušené alebo úplne zaniknú.“ Podľa americkej Národnej lekárskej knižnice by sa šírili aj ochorenia ako hepatitída či infekcia baktériou E. coli, ktorá môže byť smrteľná.
Rakovina a potravinové zdroje
Jadrová vojna by mohla zničiť ozónovú vrstvu a preživší by boli vystavení silnému ultrafialovému žiareniu spôsobujúcemu rakovinu. Intenzívne slnečné lúče by zároveň zničili veľkú časť potravinových zdrojov. Vedci už v 70. rokoch zistili, že jadrové výbuchy produkujú oxidy dusíka, ktoré ničia molekuly ozónu v stratosfére. Štúdia Národnej akadémie vied v roku 1975 uviedla, že pri masívnej jadrovej vojne by sa mohla znížiť ozónová vrstva až o 70 percent. Následne by slnečné žiarenie obsahovalo oveľa viac škodlivého UV-B žiarenia, čo by viedlo k nárastu rakoviny kože a vážnym škodám na rastlinách a živočíchoch. Novšie výskumy naznačujú, že aj „menšia“ jadrová vojna, napríklad medzi Indiou a Pakistanom, by dokázala zničiť až 40 percent ozónovej vrstvy.
Čierny dážď
Po výbuchu atómovej bomby v Hirošime vznikol fenomén známy ako „čierny dážď“. Sú to zrážky obsahujúce popol a rádioaktívny materiál s olejovitou konzistenciou. Padal na mesto niekoľko hodín po výbuchu a spôsoboval vážne radiačné popáleniny. Rádioaktívny spad, čiže prach a častice vracajúce sa späť na Zem, sa dokáže šíriť stovky kilometrov od miesta výbuchu a kontaminovať všetko, čo zasiahne. Niektoré odhady naznačujú, že také množstvo spadu, ktoré by dokázalo zabiť človeka do dvoch dní, by pokrývalo až sedem percent územia USA.
Jadrová vojna a hlad
Po rozsiahlej jadrovej vojne by mohlo na hlad zomrieť až päť miliárd ľudí. Sadze z horiacich miest by sa dostali vysoko do atmosféry a obklopili by celú planétu. Tento dymový oblak by odrážal slnečné svetlo späť do vesmíru a rýchlo ochladil Zem. Úroda by slabla a minimálne rok by nebolo možné dorábať potraviny.
Ohnivé búrky zabíjajú aj v úkrytoch
Hoci sa za najbezpečnejšie miesto počas jadrového útoku považujú podzemné kryty, vedci upozorňujú, že ani tie nemusia zachrániť život. Kolabujúce budovy a prasknuté plynovody môžu vytvoriť tzv. „ohnivú búrku“. Bol by to extrémny požiar so silným vetrom, ktorý nasáva vzduch zo všetkých strán. Teploty by rýchlo stúpali na smrteľné hodnoty aj v pivniciach a krytoch. Oheň by navyše spotreboval všetok kyslík, takže tí, ktorí by nezahynuli v plameňoch, by sa udusili.
