ŠTOKHOLM - Kým tetovanie naberá na popularite a o takéto skrášľovanie tela má záujem čoraz viac ľudí, vedci sa častejšie zaujímajú o možné zdravotné riziká tohto obľúbeného trendu. Ich nové výskumy dokonca naznačujú, že existuje súvislosť medzi tetovacím atramentom a zvýšeným rizikom vzniku niektorých typov rakoviny. Definitívne závery však zatiaľ chýbajú.
Tetovania boli kedysi spájané so zločincami a vydedencami, no dnes sú doplnkom imidžu, ktorý sa teší obrovskej popularite. Ak zohľadníme generačné rozdiely v postojoch k tomuto trendu, dá sa predpokladať, že v nasledujúcich rokoch budú „kérky“ prakticky všadeprítomné. Problematikou, ako je to z ich bezpečnosťou pre ľudské telo, sa zaoberali viaceré vedecké tímy, ktoré hľadali odpovede na mnohé otázky.
Čo sa deje s tetovacím atramentom, keď sa dostane do tela?
V momente, keď tetovač vpichne atrament do kože, telo okamžite reaguje, považuje ho za cudziu látku a spustí zápalovú reakciu. Ako píše portál LADBible, následne sa aktivuje imunitný systém a pigmenty atramentu sú napádané imunitnými bunkami, ktoré ich transportujú do lymfatického systému. Každý, kto má tetovanie, pozná krátkodobé riziká, ako sú alergické reakcie, kožné infekcie v potetovanej oblasti či komplikácie spôsobené nedostatočne sterilným vybavením. Čo však dlhodobé riziká?
Mali by sme sa obávať?
Už v roku 2024 vedci z Lundskej univerzity vo Švédsku objavili možnú súvislosť medzi tetovaniami a lymfómom po prieskume medzi takmer 12-tisíc ľuďmi. Z respondentov s lymfómom malo tetovanie 21 percent osôb. „Po zohľadnení ďalších relevantných faktorov, ako sú fajčenie a vek, sme zistili, že riziko vzniku lymfómu bolo o 21 percent vyššie u ľudí s tetovaním. Je dôležité si uvedomiť, že lymfóm je zriedkavé ochorenie a naše výsledky platia na úrovni skupiny,“ uviedla vtedy Christel Nielsenová, ktorá štúdiu viedla, pričom zdôraznila, že je potrebný ďalší výskum.
„Zatiaľ nevieme, prečo je to tak. Môžeme len špekulovať, že tetovanie bez ohľadu na veľkosť spúšťa v tele nízkoúrovňový zápal, ktorý môže následne vyvolať rakovinu. Situácia je teda komplexnejšia, ako sme si pôvodne mysleli.“ Nielsenová poukázala na súvislosť so zápalovou reakciou vyvolanou vpichovaním atramentu do tela a zároveň apelovala na potrebu ďalšieho výskumu. O rok neskôr uskutočnila táto univerzita druhú štúdiu o tetovaniach a spinocelulárnom karcinóme, ktorá však nezistila žiadne významné súvislosti. „Naše výsledky naznačujú, že sa môže niečo diať v imunitnom systéme, a preto budeme ďalej skúmať možné súvislosti medzi tetovaniami a autoimunitnými ochoreniami, ako sú psoriáza a ochorenia štítnej žľazy, pri ktorých zohráva úlohu imunitný systém,“ uzavrela Nielsenová.
Lundská univerzita pritom nie je jedinou inštitúciou, ktorá skúma súvislosti medzi rakovinou a tetovaniami. Svetová zdravotnícka organizácia uviedla, že vedci z Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny (IARC) zistili, že ľudia s veľkou plochou kože pokrytou tetovaniami mali dokonca nižšie riziko vzniku rakoviny kože ako ľudia bez tetovaní. Americká akadémia dermatológie zároveň upozorňuje, že tetovania môžu niekedy zakrývať znamienka s rakovinovými zmenami, čo môže sťažiť ich včasné odhalenie.
