USA - Vesmír sa zdá byť nekonečný, no napriek tomu v ňom vládne zarážajúce ticho. Prečo sme zatiaľ nenašli žiadne dôkazy o existencii mimozemských civilizácií? Nová teória vedca z NASA ponúka prekvapivo jednoduché vysvetlenie.
Ľudstvo už desaťročia skúma hviezdy v nádeji, že objaví známky inteligentného života. Doposiaľ však nebol zachytený žiadny presvedčivý signál, neobjavili sa technologické megastavby ani stopy po návštevách z iných svetov. Tento rozpor medzi obrovskosťou vesmíru a absenciou dôkazov o mimozemšťanoch vystihuje známy Fermiho paradox. Ten si v 50. rokoch minulého storočia položil taliansky fyzik Enrico Fermi jednoduchou otázkou: „Ak existujú, kde sú všetci?“
Odvtedy vzniklo množstvo hypotéz. Takzvaná „zoo teória“ predpokladá, že vyspelé civilizácie nás zámerne sledujú z úzadia, zatiaľ čo koncepcia „temného lesa“ naznačuje, že vesmír je miestom plným nedôvery, kde sa každá spoločnosť skrýva zo strachu pred možnou hrozbou. Ako informuje portál Futurism, nová štúdia astrofyzika Robina Corbeta z Goddardovho strediska NASA však ponúka menej dramatickú, no realistickú interpretáciu.
Obrovské vzdialenosti, nedostatok energie a pomalé sondy
Corbet predstavil koncept „bežného vesmíru“, podľa ktorého síce v Mliečnej ceste môžu existovať aj iné inteligentné bytosti, no technologicky sú len o málo vyspelejšie než ľudstvo. Nedisponujú nadsvetelnými pohonmi, nebudujú gigantické konštrukcie okolo hviezd a bojujú s rovnakými limitmi ako my. Obrovské vzdialenosti, nedostatok energie a pomalé sondy predstavujú prekážky, ktoré výrazne komplikujú medzihviezdnu komunikáciu.
Vedec prirovnal situáciu k rozdielu medzi generáciami moderných smartfónov – pokrok existuje, no nie je natoľko revolučný, aby umožnil okamžité spojenie medzi civilizáciami. Je teda možné, že inteligentné bytosti sa sústreďujú najmä na vlastné svety a časom prestanú hľadať signály z vesmíru.
Ide o príliš antropocentrický pohľad
Nie všetci odborníci však s týmto názorom súhlasia. Astronóm Michael Garrett z Jodrell Bank Centre for Astrophysics upozorňuje, že ide o príliš antropocentrický pohľad. Podľa neho by sa niektoré civilizácie mohli vyvinúť do podoby, ktorú dnes nedokážeme zaznamenať ani pochopiť – napríklad ako postbiologické entity existujúce mimo hraníc nášho vnímania.
Teória „bežného vesmíru“ je síce menej romantická než predstavy o galaktických impériách, no ponúka triezvy pohľad na realitu. Naznačuje, že vesmír môže byť plný svetov, kde sa život snaží napredovať v rámci svojich možností – podobne ako na Zemi. Možno preto z hviezd neprichádzajú žiadne správy: všetci počúvajú, no nikto zatiaľ nemá čo povedať. A možno je toto ticho požehnaním. Ak by totiž mala pravdu hypotéza „temného lesa“, práve mlčanie by mohlo byť tým najlepším znamením, aké môžeme z hlbín vesmíru dostať.
