MOSKVA - Pád ruského dronu na obytný dom v Rumunsku vyvolal diplomatickú krízu medzi Bukurešťou a Moskvou. Do sporu sa zapojil aj Dmitrij Medvedev, ktorý adresoval Európanom výhražný odkaz.
Pád bojového dronu na území členského štátu NATO opäť zvýšil napätie medzi Ruskom a Západom. Najostrejšiu reakciu tentoraz nepredviedli diplomati ani armáda, ale bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev, ktorý po incidente v Rumunsku vyslal Európanom znepokojivý odkaz.
„Občania krajín Európskej únie by si mali uvedomiť, že ich predstavitelia jednostranne vstúpili do vojny proti Rusku. Buďte preto ostražití. Pokojný spánok sa skončil. A viete, koho sa máte pýtať prečo,“ odkázal na sociálnych sieťach.
Jeho vyjadrenie prišlo po udalosti, ktorú rumunské úrady označili za najvážnejší incident na svojom území od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.
Dron dopadol na obytný dom
V skorých ranných hodinách 29. mája zasiahla rumunské pohraničné mesto Galați ruská bezpilotná lietajúca zbraň typu Šáhid. Stroj sa počas rozsiahleho útoku na ukrajinské dunajské prístavy dostal nad rumunské územie a následne narazil do strechy desaťposchodového obytného domu.
Explózia poškodila horné podlažia budovy a vyvolala rozsiahly požiar. Záchranné zložky museli z objektu evakuovať viac než sedem desiatok obyvateľov.
Dvaja ľudia utrpeli ľahšie zranenia. Išlo o ženu a dieťa z bytu na najvyššom poschodí, ktorým sa podarilo opustiť budovu ešte pred príchodom hasičov.
Rumunský prezident Nicușor Dan uviedol, že dron pravdepodobne zmenil smer po zásahu ukrajinskej protivzdušnej obrany. Zároveň zdôraznil, že hoci nešlo o úmyselný útok na Rumunsko, incident je priamym dôsledkom vojny vedenej v tesnej blízkosti hraníc Severoatlantickej aliancie, píše Aktualne.cz.
Moskva odmieta zodpovednosť
Ruské ministerstvo obrany aj ďalší predstavitelia Moskvy odmietli tvrdenia, že by niesli zodpovednosť za zásah obytného domu.
Kremeľ tvrdí, že závery Rumunska a NATO zatiaľ nie sú dostatočne podložené a pred akýmkoľvek rozhodnutím je podľa neho potrebné vykonať detailnú expertízu trosiek bezpilotného lietadla.
Napätie sa ešte zvýšilo po kroku Bukurešti, ktorá oznámila zatvorenie ruského generálneho konzulátu v Konstanci a vyhostenie tamojšieho konzula.
Moskva reagovala takmer okamžite. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová vyhlásila, že Rusko na tento krok odpovie rýchlo a tvrdo.
Muž na špinavú prácu
Kým ruská diplomacia používala tradičný diplomatický jazyk, Dmitrij Medvedev zvolil oveľa agresívnejší tón.
Práve túto úlohu podľa mnohých analytikov plní už niekoľko rokov. Hoci jeho reálny politický vplyv je dnes výrazne menší než počas pôsobenia v Kremli, Moskva ho často využíva ako politika, ktorý verejne vyslovuje hrozby a odkazy, ktoré si najvyššie vedenie nechce osvojiť priamo. Nie je to prvýkrát.
Keď nemeckí predstavitelia v minulosti upozornili, že Vladimir Putin by mohol byť v prípade návštevy Nemecka zadržaný na základe zatykača Medzinárodného trestného súdu, Medvedev reagoval mimoriadne ostro.
Tvrdil, že zatknutie hlavy jadrovej veľmoci by Moskva považovala za vyhlásenie vojny.
„Ak by bol líder jadrovej mocnosti na území Nemecka zatknutý, išlo by o vyhlásenie vojny Ruskej federácii. V takom prípade by všetky naše zbrane smerovali na Bundestag, kancelársky úrad a ďalšie ciele,“ vyhlásil vtedy.
Varoval aj pred jadrovými haváriami
Podobný tón zvolil aj počas sporov okolo Záporožskej jadrovej elektrárne.
Európskym lídrom odkázal, že jadrové zariadenia sa nenachádzajú iba na Ukrajine, ale aj v krajinách Európskej únie.
„Netreba zabúdať, že jadrové objekty sú aj v Európe. A nehody sa môžu stať aj tam,“ uviedol.
Keď Ukrajina začala intenzívnejšie útočiť na ciele na Kryme pomocou západných zbraní, Medvedev zašiel ešte ďalej. Vyhlásil, že Západ sa stal priamym účastníkom vojny proti Rusku a Moskva tak získala právo zasiahnuť kohokoľvek v krajinách NATO.
Svoj odkaz zakončil odkazom na biblickú Apokalypsu.
Z liberála sa stal najtvrdší hlas Kremľa
Súčasný obraz Dmitrija Medvedeva ostro kontrastuje s tým, ako bol vnímaný počas svojho prezidentovania v rokoch 2008 až 2012.
V tom čase ho mnohí ruskí aj západní pozorovatelia považovali za tvár možnej modernizácie krajiny. Hovoril o potrebe občianskej spoločnosti, nezávislých súdov a väčších slobôd.
Preslávil sa výrokom, že sloboda je lepšia než nesloboda a práve tento princíp by mal byť základom štátnej politiky.
Na rozdiel od Vladimira Putina, ktorý budoval imidž bývalého dôstojníka KGB, športovca a lovca, Medvedev sa prezentoval ako technokrat fascinovaný novými technológiami. Navštívil Silicon Valley, stretol sa so Stevom Jobsom a verejne sa hlásil k obľube rockovej hudby vrátane skupiny Led Zeppelin.
Pád po korupčnej afére
Po štyroch rokoch však bez odporu uvoľnil prezidentský úrad Putinovi a presunul sa na post premiéra.
Jeho politickú kariéru výrazne poznačila kauza z roku 2017. Opozičný politik Alexej Navaľnyj vtedy zverejnil investigatívny materiál, podľa ktorého mal Medvedev prostredníctvom siete nadácií a spriaznených osôb kontrolovať luxusné nehnuteľnosti, jachty, vinice v Toskánsku a ďalší majetok v hodnote miliárd rubľov.
Odhalenia vyvolali rozsiahle protivládne protesty po celom Rusku a prispeli k oslabeniu jeho pozície.
Keď Vladimir Putin v januári 2020 odvolal vládu, vytvoril pre svojho dlhoročného spojenca novú funkciu podpredsedu Bezpečnostnej rady Ruskej federácie. Hoci ide formálne o významný post, mnohí analytici ho považujú predovšetkým za politickú trafiku, ktorá Medvedevovi umožňuje zostať súčasťou najvyšších mocenských kruhov.
