WASHINGTON – Od chvíle, keď človek naposledy kráčal po povrchu Mesiaca, uplynulo už viac ako 50 rokov. Posledným astronautom, ktorý stál na jeho povrchu, bol veliteľ misie Eugene Cernan v roku 1972 v rámci programu Apollo 17. V tom čase len málokto predpokladal, že návrat ľudí na Mesiac sa natiahne na celé desaťročia.
Dnes sa však situácia opäť mení. NASA pripravuje návrat človeka na Mesiac prostredníctvom programu Artemis II, ktorý má ako prvý po rokoch vyslať posádku na oblet Mesiaca. Nasledovať by mala misia Artemis III, ktorej cieľom je opätovné pristátie astronautov na jeho povrchu. Otázka, prečo to trvalo tak dlho, má podľa bývalého administrátora NASA Jim Bridenstine pomerne jasnú odpoveď. Nejde o technologické limity, ale o politiku.
Politické rozhodnutia
„Ak by neexistovali politické riziká, dnes by sme už na Mesiaci boli. Pravdepodobne by sme boli dokonca aj na Marse,“ uviedol Bridenstine ešte v roku 2018. Podľa neho práve politické rozhodnutia a obavy zabrzdili pokračovanie lunárnych misií. Kľúčovým problémom boli aj náklady a dĺžka programov. „Program trval príliš dlho a bol príliš drahý,“ dodal.
Napriek tomu sa zdá, že návrat na Mesiac je bližšie než kedykoľvek predtým. Administrátor NASA Bill Nelson označil nedávnu misiu Artemis I za mimoriadne úspešnú. Agentúra počas nej detailne sledovala všetky fázy letu, aby minimalizovala riziká pre budúcu ľudskú posádku. Najbližšie roky tak môžu odštartovať novú éru prieskumu Mesiaca – a možno aj ďalší krok smerom k Marsu.
