MOSKVA - Ruský prezident Vladimir Putin podľa zahraničných médií podporuje rozsiahle projekty zamerané na predĺženie ľudského života. Do výskumu majú smerovať stovky miliárd rubľov a súčasťou vízie sú aj technológie, ktoré dnes pripomínajú skôr sci-fi.
Myšlienka, že by politický líder mohol vládnuť prakticky neobmedzene dlho, znie ako námet sci-fi románu. Podľa amerického denníka The Wall Street Journal však podobné úvahy nie sú v prípade Vladimira Putina len fantáziou. Šéf Kremľa má už roky podporovať projekty, ktorých cieľom je spomaliť starnutie a výrazne predĺžiť ľudský život.
Podľa denníka investoval ruský štát do výskumných programov súvisiacich s dlhovekosťou najmenej 26 miliárd dolárov. V prepočte ide približne o 2,1 bilióna rubľov alebo viac než 22 miliárd eur. Peniaze smerujú napríklad do genetických technológií, ktoré by mali ovplyvňovať proces starnutia buniek v rámci programu označovaného ako „Nové technológie zachovania zdravia“.
Ruské ministerstvo vedy tvrdí, že práve tento smer patrí medzi najperspektívnejšie oblasti modernej medicíny a v budúcnosti by mohol pomôcť zachrániť obrovské množstvo ľudských životov, uvádza The Wall Street Journal.
Orgány vypestované v zvieratách aj biotlač ľudských tkanív
Genetický výskum však predstavuje len časť širšieho plánu. Ako upozornil denník New York Post, medzi podporované projekty patrí aj xenotransplantácia, teda pestovanie ľudských orgánov v telách zvierat s následným využitím pri transplantáciách.
Ďalšou oblasťou je biotlač, technológia umožňujúca vytvárať živé tkanivá pomocou špeciálnych 3D tlačiarní.
Ruskí vedci financovaní štátom tvrdia, že sa im už podarilo vytlačiť štítnu žľazu myši a tiež ľudskú chrupavku. Ambície sú však ešte väčšie. Podľa ich vyhlásení by do konca desaťročia mohli byť schopní vytvárať celé ľudské orgány pripravené na transplantáciu.
„V Ruskej federácii sa realizuje celý rad vedeckých programov v tejto oblasti,“ uviedol Kremeľ pre The Wall Street Journal. „Tieto projekty podporuje štát a podieľajú sa na nich mnohé vedecké a výskumné inštitúcie,“ dodal.
Významnú úlohu má hrať aj Putinova dcéra
Za jednu z najvplyvnejších osobností projektu označujú médiá Putinovu dcéru Máriu Voroncovovú. Štyridsaťjedenročná endokrinologička sa podľa dostupných informácií podieľa na štátnych genetických programoch a patrí medzi kľúčové tváre výskumu.
Dôležitou postavou je aj fyzik Michail Kovalčuk. Jeho brat Jurij Kovalčuk je dlhoročným finančníkom a blízkym spojencom Vladimira Putina.
„Hovoriť o nesmrteľnosti je predčasné. Schopnosť opravovať ľudský organizmus sa však nepochybne bude zvyšovať,“ vyhlásil Michail Kovalčuk pre ruské médiá. Podľa neho sa ľudstvo približuje k obdobiu, keď bude možné poškodené orgány opakovane obnovovať alebo nahrádzať.
Kritici hovoria o vede pod politickým dohľadom
Nie všetci odborníci však zdieľajú optimizmus predstaviteľov programu. Kritici upozorňujú, že projekty sú silno centralizované a môžu byť viac ovplyvnené politickými očakávaniami než nezávislým vedeckým výskumom.
Ruský priekopník biotlače Alexander Ostrovskij, ktorý po invázii Ruska na Ukrajinu odišiel do zahraničia, spochybnil viaceré prezentované úspechy.
„Ak neexistujú vedecké publikácie, neexistujú ani overiteľné výsledky. Takéto tvrdenia by sa preto mali vnímať skôr ako želania než ako preukázané fakty,“ uviedol.
Putin sa témou dlhovekosti netají
Záujem ruského prezidenta o zdravie a fyzickú kondíciu je verejne známy už roky. Svet obleteli fotografie, na ktorých jazdí bez trička na koni, rybárči alebo sa venuje rôznym outdoorovým aktivitám. Práve tieto zábery sa často stávali terčom internetových vtipov.
Podľa The Wall Street Journal sa Putin o možnostiach predlžovania života rozprával aj s ďalšími svetovými lídrami. Počas jedného stretnutia v roku 2025 mal čínskemu prezidentovi Si Ťin-pchingovi naznačiť, že budúci rozvoj transplantácií by mohol zásadne predĺžiť ľudský život.
Už v roku 2018 sa zase podľa médií rozprával s vtedajším rakúskym kancelárom Sebastianom Kurzom o údajnom prínose pobytu v extrémne chladných kryoterapeutických komorách.
Korene fascinácie siahajú až do sovietskej éry
Niektoré zdroje spájajú Putinov záujem o tému dlhovekosti s filmom Dead Season z roku 1968. Sovietska snímka rozprávala príbeh o tajných experimentoch, ktoré mali umožniť kontrolu nad ľudstvom prostredníctvom medicíny.
Podľa The Wall Street Journal mal film na budúceho prezidenta silne zapôsobiť a dokonca prispieť k jeho rozhodnutiu vstúpiť v 70. rokoch do radov KGB.
Kontroverzný kúpeľ z jeleních parohov
Nemecký denník Bild zároveň pripomenul jednu z najdiskutovanejších epizód Putinovho záujmu o omladzovacie procedúry.
V polovici prvého desaťročia mal na odporúčanie vtedajšieho blízkeho spolupracovníka Sergeja Šojgua údajne absolvovať kúpeľ využívajúci extrakt z parohov altajských jeleňov.
Zástancovia tejto procedúry tvrdia, že látky získané z krvou prekrveného parožia môžu mať omladzujúce účinky. Samotná metóda však vyvoláva dlhodobú kritiku ochranárov zvierat, keďže extrakt sa získava odrezávaním parohov živým zvieratám.
Práve preto správy o údajnej Putinovej účasti na podobnej procedúre vyvolali prekvapenie. Ruský prezident sa totiž dlhodobo prezentuje ako človek s pozitívnym vzťahom k zvieratám.
