BRATISLAVA - Správy o zatvorení jedného z dvoch posledných cukrovarov na Slovensku sú výkričníkom pre štát, aby začal konečne konať. Slovenské potravinárske podniky musí podporovať aspoň na úrovni okolitých krajín. Upozorňuje na to Slovenská spoločnosť mlynárov.
„Dovoz potravín na Slovensko neustále rastie. Vidieť to nielen na salde zahraničného obchodu, ale aj v jednotlivých sektoroch. Celá Európa sa nachádza v dopytovej kríze, čo sa prejavuje znižovaním predaja potravín a komodít, aj na hospodárení podnikov a optimalizácii nadnárodných koncernov. Zatvorenie jedného z dvoch posledných cukrovarov, ktorý tvorí takmer 50% spotreby Slovenska v cukre, je zdvihnutým prstom pre štát. Ak všetky krajiny naokolo podporujú svoje spracovateľské potravinárske kapacity stovkami miliónov eur a Slovensko takmer nulou, slovenské podniky na spoločnom európskom trhu masívne strácajú konkurencieschopnosť,“ uviedol Milan Lapšanský, generálny sekretár Slovenskej spoločnosti mlynárov (SSM), ktorá združuje výrobcov múky a mlynských krmív z celého Slovenska. Má šesť členov vo viacerých regiónoch Slovenska. Zamestnáva takmer 500 pracovníkov.
Poukazuje na to, že všetky analytické materiály o agropotravinárstve potvrdzujú, že štát má predovšetkým znížiť investičný dlh spracovateľov, pričom dôraz neustále kladie iba na poľnohospodárov. Varuje, že ak nebude štát obrovský dlh potravinárstva riešiť, budú sa na Slovensko dovážať nielen citrusy, ale aj základné potraviny.
Dovod pšeničnej múky na Slovensko rastie
Výroba pšeničnej múky sa na Slovensku medziročne prepadla o viac ako desatinu, keď v porovnaní hospodárskych rokov 2023/2024 a 2024/2025 poklesla medziročne o 12,3 %. Dovoz múky na slovenský trh už atakuje psychologickú hranicu 100-tisíc ton, vyplýva z komoditných správ rezortu pôdohospodárstva.
Dôvodom sú predovšetkým obchodníci zo zahraničných reťazcov, ktorí uprednostňujú zahraničné výrobky a nesprávajú sa spoločensky zodpovedne. Slovenskí mlynári v tejto súvislosti zdôrazňujú, že disponujú modernými výrobnými kapacitami na pokrytie celého slovenského dopytu po múke.
Výzva štátu
„Zahraničné reťazce čoraz viac dovážajú potraviny zo zahraničia a na slovenské výrobky dávajú neprimerane vysoké obchodné prirážky, čím ich ľuďom predražujú. Štát musí okamžite zasiahnuť podporami domácich spracovateľských podnikov a aplikáciou existujúcich zákonov na reguláciu výšky obchodných prirážok reťazcov, inak domáce potravinárstvo skolabuje. Aj teraz sa pritom ukazuje, že zahraniční vlastníci podnikov predstavujú riziko, pretože sa pozerajú výhradne na maximalizáciu zisku. Jasne to vidieť na správaní obchodných reťazcov, ktoré sa chovajú inak doma v Nemecku a úplne inak na Slovensku,“ uviedol Milan Lapšanský.
Pripomína, že to všetko sa deje vo svetle vstupu jedného z najväčších producentov pšenice na svete – Ukrajiny na spoločný európsky trh. Podľa Lapšanského je nevyhnutné, aby štát prijal Národnú stratégiu na podporu slovenských potravín a obránil si spracovateľské vertikály, ktoré sú ešte funkčné.
"Pri prvej krízovej situácii totiž môžeme s prekvapením zistiť, že za importované potraviny sa bude platiť veľmi veľa, ak ich vôbec bude odkiaľ doviezť. Zásadne nesúhlasíme, aby Ukrajina vstúpila do Európskej únie bez splnenia všetkých kritérií, len na základe pochybného politického rozhodnutia. Sme proti tomu, aby mohli ukrajinskí poľnohospodári a potravinári dovážať na spoločný európsky trh poľnohospodárske komodity a potraviny bez kontroly dodržiavania všetkých podmienok, ktoré sú povinné pre roľníkov a potravinárov v EÚ," uvádza Lapšanský, podľa ktorého musí byť prioritou našich koaličných, opozičných i aktuálne mimoparlamentných politikov teraz i v budúcnosti ochrana zdravia spotrebiteľov, potravinová sebestačnosť Slovenska a s tým súvisiaca podpora domácich strategických výrobcov potravín.
