LONDÝN – Myslíte si, že bez problémov rozoznáte skutočnú ľudskú tvár od tej, ktorú vytvorila umelá inteligencia? Vedci vás sklamú. Najnovší výskum totiž odhaľuje, že drvivá väčšina ľudí sa pri rozpoznávaní mýli! A to tak výrazne, že by často lepšie dopadli pri úplne náhodnom tipe.
Štúdia vedená University of Reading odhalila, že bežný človek vie rozpoznať tvár vytvorenú umelou inteligenciou iba v 31 percentách prípadov. Inými slovami – ak by ste hádali so zavretými očami, dopadli by ste lepšie. Vedci však tvrdia, že existuje päť jasných anomálií, ktoré môžu prezradiť, že ide o AI podvrh.
Všímajte si týchto 5 signálov
Spoluautor štúdie Josh Davis z University of Greenwich pre Daily Mail vysvetlil, čo si treba všímať:
- Zvláštne deformácie nosa – neprirodzené tvary, rozmazania či čudné tiene.
- Nesediace uši – posunuté, zle spojené s hlavou alebo rozdielnej veľkosti.
- Oči každé inde – asymetria, iné odlesky či neprirodzený pohľad.
- Chýbajúce alebo divne rozmiestnené zuby – AI má problém s úsmevom a počtom zubov.
- Neprirodzená vlasová línia – rozmazaná, zvlnená alebo „tečúca“ opačným smerom.
Tieto drobné odchýlky sú tzv. artefakty, ktoré umelá inteligencia ešte stále nedokáže dokonale prekryť.
Zvládnete odhaliť falošné tváre?
Vedci pripravili sériu dvojíc fotografií, kde je vždy jedna skutočná tvár a jedna vytvorená AI. Štúdia ukázala, že väčšina ľudí zlyháva – a dokonca aj tí, ktorí sú považovaní za „super rozpoznávačov“. Zatiaľ čo bežní ľudia trafili len 31 % falošných tvárí, super rozpoznávači zvládli 41 %, čo je stále horšie než náhodný tip.
Vedci vysvetľujú, že ľudia majú tendenciu považovať umele vytvorené tváre za „príliš reálne“. Tento jav nazvali hyper-realizmom AI. Predchádzajúce štúdie dokonca dokazujú, že AI tváre pôsobia na ľudí dôveryhodnejšie než tie skutočné.
Pomohlo školenie?
Účastníkom výskumu potom ukázali päť minút inštruktáží, ako vyhľadávať artefakty. Výsledok:
- bežní ľudia zlepšili presnosť na 51 %
- super rozpoznávači na 64 %
Napriek tomu vedci upozorňujú, že riziko je stále veľké — väčšina z nás zostáva na hranici náhody. Profesor Davis upozorňuje: „Môžete si hodiť mincou a budete rovnako presní. Aj po tréningu je správne rozhodnutie veľmi neisté. To je skutočné riziko.“
