PARÍŽ/CANBERRA - Stačí jeden záblesk pohybu a je po všetkom. Nové spomalené zábery zachytili, ako nepredstaviteľne rýchlo a rozmanito útočia rôzne druhy jedovatých hadov. Vedci vôbec po prvýkrát sledovali, čo sa deje v zlomku sekundy, počas ktorého príde smrtiaci úder. Výsledky ich šokovali.
Ukázalo sa, že útoky jedovatých hadov sú oveľa rozmanitejšie, než si odborníci doteraz mysleli. Potvrdil to výskumný tím z francúzskej spoločnosti VenomWorld v spolupráci s Monash University v Austrálii, ktorého zistenia publikovali na portáli EurekAlert. Vedci zaznamenali 36 druhov hadov pomocou špeciálnej vysokorýchlostnej techniky, ktorá umožnila ich pohyb úplne spomaliť.
Získané zábery odhalili rozdiely, aké doteraz nikto nevidel – hadí útok totiž trvá menej ako sekundu, a preto ho voľným okom nemožno presne pozorovať. „Niektoré druhy sú omnoho pružnejšie, než by si ľudia mysleli,“ vysvetlil evolučný biológ Anthony Herrel z Parížskeho prírodovedného múzea, ktorý sa na výskume podieľal.
Človek ani nedokáže zareagovať
Vedci sledovali tri čeľade hadov: zmijovité (Viperidae), korálovcovité (Elapidae) a užovkovité (Colubridae). Väčšina skúmaných druhov patrila medzi zmije – predátory, ktoré čakajú bez pohnutia, kým sa korisť priblíži, a potom zasiahnu v čase kratšom než 100 milisekúnd. To je oveľa rýchlejšie, než dokáže zareagovať človek či akýkoľvek iný cicavec. „Niektoré zmije sú skutočne rýchlejšie než reflex úľaku u cicavcov,“ vysvetlil biolog Alistair Evans. „Korisť je zasiahnutá skôr, než sa vôbec stihne pohnúť.“
Zuby im dorastú
Zpomalené zábery navyše po prvýkrát ukázali, ako si hadi po uhryznutí upravujú polohu zubov – a dokonca si niekedy jeden z nich zlomia. Nový im však čoskoro dorastie. Zatiaľ čo zmije korisť po uhryznutí väčšinou okamžite pustia, kobra či taipan sa zakusnú a jed do obete pomaly „napumpujú“ opakovaným stiskom. Bojga stromová (Boiga dendrophila), zástupca užovkovitých, má zase inú taktiku – najprv korisť roztrhne a až potom do rany vpustí jed.
Unikátny výskum priniesol množstvo nových poznatkov a podľa vedcov ide o najrozsiahlejšie porovnanie hadích útokov vôbec. Ako dodal Evans, teraz konečne vidíme, ako tieto smrtiace zbrane fungujú v reálnom čase – a prečo hadi dokázali prežiť na Zemi tak neuveriteľne dlho.