BERLÍN - Medzinárodný tím vedcov z Inštitútu Maxa Plancka prišiel s novým vysvetlením, prečo ženy vo všetkých krajinách sveta žijú v priemere dlhšie než muži. Podľa novej štúdie je dôvodom najmä genetická výhoda dvoch chromozómov X, Výskum tiež naznačuje, že do dĺžky života zasahujú aj evolučné a behaviorálne faktory.
Nech ste kdekoľvek na svete, ženy žijú v priemere dlhšie ako muži. Vedci sa už dlhé roky snažili zistiť, prečo to tak je. „Domnievame sa, že heterogametické pohlavie je čiastočnou odpoveďou,“ povedal pre Daily Mail spoluautor štúdie, Fernando Colchero. „Zistili sme však aj ďalšie faktory úzko späté s našou evolučnou históriou.“ Už od 40. rokov 18. storočia je známe, že ženy žijú v priemere dlhšie ako muži a tento vzorec platí naprieč väčšinou krajín aj historických období.
Genetická výhoda žien
Podľa údajov Our World in Data je v súčasnosti priemerná globálna dĺžka života žien 73,8 roka a mužov 68,4 roka. Najnovšia medzinárodná štúdia publikovaná v prestížnom časopise Science Advances uvádza, že za ženskou dlhovekosťou je genetická výhoda známa ako teória heterogametického pohlavia. Muži sú heterogametické pohlavie a majú rozdielne pohlavné chromozómy, jeden X a jeden Y. Ženy majú dva chromozómy X, čo im poskytuje prirodzenú ochranu pred genetickými poruchami.
Chromozóm Y je menší
„V podstate platí, že mať dve kópie toho istého génu je lepšie ako jednu,“ vysvetľuje Johanna Stärková. Naopak, Y chromozóm mužov je menší, obsahuje menej génov a často aj opakujúce sa úseky DNA, ktoré môžu byť pre organizmus škodlivé. Táto skutočnosť podľa vedcov prispieva k vyššej náchylnosti mužov na choroby a kratšej dĺžke života. Štúdia analyzovala údaje o viac ako 1 000 druhoch cicavcov a vtákov. Výsledky ukázali, že samice cicavcov žijú dlhšie ako samce až v 72 percentách prípadov, zatiaľ čo u vtákov je situácia opačná, pretože samce žijú dlhšie.
Genetika nie je jediným faktorom
Autori štúdie zároveň upozorňujú, že genetika nie je jediným faktorom. Úlohu zohráva aj pohlavný výber, čiže súťaž o partnera. Samce mnohých druhov si vyvinuli výrazné znaky ako parohy, rohy či farebné perie, ktoré zvyšujú ich šance na rozmnožovanie, no zároveň skracujú ich život. „Tieto vlastnosti sú teoreticky veľmi náročné na produkciu aj udržiavanie a zároveň sú spojené s väčšou tendenciou samcov bojovať o monopol nad samicami,“ uviedol Colchero. Ďalším faktorom môže byť rodičovská starostlivosť. Samice, ktoré viac investujú do výchovy mláďat, sú podľa vedcov evolučne nastavené tak, aby prežili dlhšie a aspoň do času, kým ich potomkovia dospejú.
Vedci skúmali aj zvieratá v zoologických záhradách, kde nie sú ohrozené predátormi alebo extrémnym podmienkam. Aj v tomto prostredí však rozdiely v dĺžke života medzi pohlaviami pretrvávajú. „Rozdiely medzi mužmi a ženami nie sú iba výsledkom prostredia, ale hlboko zakorenenou súčasťou našej evolučnej histórie,“ vysvetlil Colchero a pripomenul, že v budúcnosti bude potrebné zohľadniť aj sociálne a behaviorálne faktory, ktoré môžu ovplyvňovať dĺžku života.
