ŽENEVA - Vedci z Univerzity v Ženeve pod vedením Claudine Abeggovej zverejnili výsledky výskumu mumifikovaného ľudského artefaktu starého viac než 350 rokov. Ide o lebku, ktorá bola súčasťou múzejnej zbierky viac ako sto rokov po tom, ako bola objavená na konci 19. storočia v archeologickom nálezisku na území dnešnej Bolívie.
Predmetom výskumu švajčiarskych vedcov sa stala 350 ročná lebka. Darovaná bola múzeu v Lausanne v roku 1876 švajčiarskym zberateľom, ktorý ju získal na území dnešnej Bolívie. V tom období bolo bežnou praxou posielať nájdené ľudské pozostatky do európskych múzeí a dochovalo sa o tom množstvo písomnej korešpondencie tak medzi zberateľmi, ako aj antropológmi.
Muž prešiel v mladom veku procesom takzvanej kraniálnej deformácie
Vedci uviedli, že lebka patrila mužovi z ríše Inkov. Portál Need To Know zároveň uvádza, že rezy a stopy na jej povrchu poukazujú aj na iné zaujímavosti. Tvar lebky totiž naznačuje, že muž prešiel v mladom veku procesom takzvanej kraniálnej deformácie. Išlo o bežnú prax v predkolumbovskej Južnej Amerike, pri ktorej sa deťom pevne obväzovala hlava, aby získala v ďalších rokoch predĺžený tvar.
Vyháňanie zlých duchov
Lebka patrila členovi vyššej spoločenskej vrstvy. Vo výsledkoch výskumu sa tiež uvádza, že tento muž podstúpil proces známy ako trepanácia, čiže vytvorenie otvoru v lebke vŕtaním alebo odškrabnutím časti kosti. Takýto zákrok sa zvyčajne vykonával na zmiernenie bolesti, napríklad pri bolestiach hlavy, alebo na liečbu epilepsie. Vtedy totiž ľudia verili, že týmto spôsobom je možné vyhnať „zlých duchov“.
Vedci však špekulujú nad možnosťou, že v tomto prípade mohla mať trepanácia skôr rituálny, či spoločenský význam, keďže na lebke neboli pozorovateľné náznaky traumy. Mumifikovaná hlava sa stále nachádza v Kantonálnom múzeu archeológie a histórie v Lausanne vo Švajčiarsku, no nie je vystavená pre verejnosť.
